BRATISLAVA. Viac dobrý ako zlý, zhodujú sa recenzenti pri najnovšom albume britskej kultovej skupiny The Cure, ktorý dostal až surrealistický názov 4:13 Dream. Kapela speváka Roberta Smitha sa po viacerých rokoch pokúsila o skutočný comeback a dá sa povedať, že jej to aspoň sčasti vyšlo.
Sen, ktorý sa naozaj stal
4:13 Dream je podľa mnohých ich najlepším albumom od Wish, ktorý vyšiel ešte v roku 1992. Hlavne preto, že sa Smith a spol. vrátili k svojmu typickému atmosféricko-rockovému zvuku z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Frontman kapely, ktorého ľahko rozpoznáte podľa tradičného mejkapu, rozstrapatených vlasov a silnejšej postavy, si dal na ňom veľmi záležať.
Kapela nahrávala dlhé dva roky. Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa hovorilo o dvojalbume, pretože Smith napísal až 33 použiteľných piesní, ale nakoniec ich skresal na trinásť. Nedávno však vyhlásil, že to, čo sa nezmestilo na 4:13 Dream (väčšinou temné kúsky), použije na nový album. Ten by sa mal objaviť koncom budúceho roka.
Veľkým plusom je fakt, že ku Robertovi Smithovi a spol. sa vrátil niekdajší gitarista Porl Thompson, ktorý priniesol kapele stratený rozmer z posledných rokov. Jeho gitara tak vypĺňa priestor v Smithových plačlivých skladbách, že The Cure si vystačia aj bez kláves.
Táto veľká legenda možno už nie je stredobodom pozornosti ako v minulosti, ale stále má verných fanúšikov. Svedčí o tom aj fakt, že všetky štyri single (The Only One, Freakshow, Sleep When I'm Dead a The Perfect Boy), ktoré predchádzali vydaniu albumu, sa dostali do prvej dvadsiatky americkej hitparády.
Kultoví bez komercie
V 80. rokoch azda nebolo väčšieho hudobného kultu, než aký okolo seba vytvorila táto skupina. Začínali ako post-punková kapela, ale veľmi rýchlo si vytvorili vlastný hudobný štýl. Fanúšikovia ich milovali za to, že napriek komerčnému úspechu nikdy neskĺzli do obyčajného popu, zachovali si originalitu a nezávislosť.
Mnohé zo súčasných emo skupín ich dnes citujú ako veľkú inšpiráciu. „Vždy som obdivoval The Beatles alebo Hendrixa. Preto, že skladali skvelé jednoduché pesničky, ale zároveň dokázali prísť s geniálnymi psychedelickými vecami,“ povedal nedávno Robert Smith týždenníku NME.
Spevák a kapelník priťahuje davy napriek tomu, že jeho piesne nie sú určené na to, aby sa spievali vo voľných chvíľach v sprche. Jeho svet je stále plný obáv, depresií a izolácií, z ktorých sa snaží nájsť cestu von. A práve z tých zážitkov Smith najviac čerpá. Pokiaľ bude trpieť depresiami, môžeme sa tešiť na nové albumy The Cure, trefne poznamenal magazín Uncut.
Čiernymi témami je naplnený aj ich nový album. Aj keď v albume nenájdeme veľké hity typu Boy's Don't Cry, Lovesong alebo Friday I'm In Love, kolekcia trinástich piesní drží pohromade a je potravou pre každého pravoverného fanúšika tejto výnimočnej kapely.
Hex: Chalani sa pochlapili
„Myslím, že chalani z The Cure sa s novým album pochlapili,“ hovorí Ďuďo. Spevák a skladateľ bratislavskej skupiny Hex je jedným z ich veľkých fanúšikov. Spolu s kolegami občas pod názvom The Curex hrávajú staré pecky kultovej britskej kapely.
„4:13 Dream znie oveľa zaujímavejšie ako predchádzajúce albumy. V poslednom čase som mal pocit, že trochu stratili dych. V 90. rokoch sa už trošku opakovali, na rozdiel od Depeche Mode, ktorí sa stále posúvali ďalej. Ale zdá sa mi, že s novým albumom sa opäť chytili,“ vysvetľuje Ďuďo. Novú tvorbu obľúbenej kapely spoznal už na singloch a DVD z koncertu v Miláne, kde The Cure predstavili celý nový album.
„The Cure sú generačnou skupinou – ich fanúšikovia budú mať stále najradšej ich staré songy, ale je sympatické, že neustále bojujú a prichádzajú s novými pesničkami. Nikdy sa nezmierili s osudom kapiel, ktoré hrajú iba staré hity,“ dodáva Ďuďo.
(peb)
