Sobota, 16. február, 2019 | Meniny má Ida, Liana
TÉMA

Putovanie za bosorkami

Časy ,keď ctihodný občania upaľovali bosorky na hraniciach sa už dávno skončili. Dnes by sme možno aj radi zabudli na túto smutnú kapitolu ľudských dejín, našťastie sa to tak ľahko nedá, artefaktov a pamiatok, pripomínajúcich osudy stoviek nešťastných žie

Časy ,keď ctihodný občania upaľovali bosorky na hraniciach sa už dávno skončili. Dnes by sme možno aj radibosorky-okno.jpg zabudli na túto smutnú kapitolu ľudských dejín, našťastie sa to tak ľahko nedá, artefaktov a pamiatok, pripomínajúcich osudy stoviek nešťastných žien obvinených z bosoráctva a nemilosrdne umučených a popravených je ešte stále dosť. Stačí sa obzrieť okolo seba alebo zájsť do archívu. Bosorky už dnes na Slovensku nikto nepopravuje, ale poverčivosti a zadubenosti sa nám zatiaľ zbaviť nepodarilo.

Pred niekoľkými týždňami rehabilitovali vo Švajčiarsku zrejme poslednú obeť bosoráckych procesov v Európe. Annu Göldiovú odsúdila v roku 1782 evanjelická rada na trest smrti a sťali ju. Na jej odsúdenie stačilo málo. Osobná nevraživosť sudcu, u ktorého slúžila, a vyšetrovacia mašinéria, počas ktorej sa priznala aj k nemožnému. Kladivo na čarodejnice udrelo naposledy. Kantón Glarus, kde k vykonštruovaným obvineniam prišlo, dnes považuje Annu Göldiovú za nevinnú. Hoci aj v histórii našej krajiny máme desiatky podobných tragických prípadov, očistenia svojich mien sa zrejme nedočkajú. Berieme ich skôr ako ponurú súčasť histórie, ktorá priniesla množstvo osobných tragédií.

Cez humanistickú kurzívu na hranicu

Procesy proti bosorkám vrcholili v Európe po tom, čo dvaja neochvejní inkvizítori zostavili v roku 1486 akýsi manuál vypočúvania podozrivých. Dostal príznačný názov Kladivo na čarodejnice. Koľko nevinných ľudí v dôsledku bosoráckych procesov v Európe zahynulo, možno iba odhadovať. Mnohé archívne materiály sa nezachovali, hrubé odhady však hovoria o 15- až 100-tisíc obetiach. Odsúdených zväčša čakalo upálenie zaživa, no ak bola porota zhovievavá, mohli ich predtým sťať a telá potom spáliť. Keďže medzi obeťami boli prevažne ženy, v súvislosti s inkvizíciami sa namiesto pojmu genocída objavuje aj označenie gynecída. Osobné tragédie stoviek nevinných obetí pripomínajú aj dnes temnice, zachované mučiace nástroje či zažltnuté stránky starých vyšetrovacích spisov. V štátnom archíve v Kremnici sú tieto zápisnice súčasťou takzvaných protocollum curiale, čiže kuriálnych protokolov. Ide o zápisnice mestskej rady, ktorej členovia viedli vypočúvanie. Mesto malo v minulosti súdnu právomoc, takže procesy mali pod palcom namiesto sudcov richtár a prísažní.

Protocollum curiale

Protokoly sú napísané úhľadným písmom v latinčine. Niektoré švabachom, iné takzvanou humanistickou kurzívou. Typ písma bol však zrejme tým jediným, čo pripomínalo humanizmus. Po zatvorení knihy totiž prichádzala smrť. Tak to bolo aj v dvoch najznámejších prípadoch - Kristíny Belavej, jednej z posledných obetí bosoráckych procesov na našom území, či osemdesiatročnej babky Dory Struhárovej z Ihráča. Riaditeľka archívu Adriana Ezrová hovorí, že úhľadné riadky z kuriálnych protokolov ukrývajú neobyčajne veľa krutosti a malicherné dôvody pre spustenie vyšetrovacej mašinérie. „Bohužiaľ, neraz stačilo aj anonymné udanie, za ktorým bola obyčajná ľudská chamtivosť a snaha získať majetok obvineného," dodáva. Samotná poprava pritom vyšla draho aj pre rodiny obetí. Kremnica mala pre tento účel dokonca zriadený vlastný cenník popráv. „Kristína Belavá z Hornej Vsi zhorela na hranici v roku 1729. O necelých štyridsať rokov sa podarilo Márii Terézii presadiť zákaz týchto zvrátených procesov," spresnila Adriana Ezrová. Vytrpieť si musela Kristína Belavá nemálo, veď ju mučili a vypočúvali celé tri roky. Dôvod na podozrenie z bosoráctva bol ako v mnohých iných prípadoch úplne prozaický. Pre spor o majetok údajne zapríčinila smrť nevlastného syna.

Ak si niekto predstavuje bosorky ako krásne mladé ženy, ktoré sa ľahko stali terčom závisti, osemdesiatnička bosorkz-peklo-zeleznica.jpgDora Struhárová do tejto predstavy len ťažko zapadá. V roku 1642 obvinili babku husári, ktorí u nej bývali. Vraj ju videli čarovať s konskou hlavou. Darmo vysvetľovala, že jej to poradila príbuzná, aby odvrátila spor v rodine. Nasledovalo kruté mučenie. Starej žene vytrhali vlasy aj nechty a musela ich vypiť, zamiešané do vína. Prísažní boli „milosrdní". Najprv ju sťali mečom a potom spálili spoločne s konskou hlavou.

Plamene pri Fernkreuzi

V Kremnici sú dodnes pamiatky, ktoré temnú minulosť pripomínajú. Gotická muka s názvom Fernkreuz, blízko ktorej horeli hranice a kde upálili aj Kristínu Belavú. Kaplnka pri cintoríne, kde sa mohli odsúdenci ešte naposledy pomodliť pred cestou na popravisko. Červená veža, v ktorej vypočúvali a väznili bosorky - tmavá, kamenná a studená. A tiež lesná lokalita Peklo, kde sa mali miestne bosorky schádzať na sabatoch. Samozrejme, ide len o legendu, niektorí ľudia jej však veria dodnes. Tmavý les Peklo už síce zďaleka nie je po polome taký tmavý ako kedysi a jediné, čo tu straší, sú medvede. Peklo sa v údolí stretáva s Čiernou dolinkou, kde stojí nielen opustené železničné hradlo s označením Peklo, ale kedysi stála neďaleko aj železná socha čerta. Z recesie ju sem umiestnili v polovici minulého storočia kováči, aby mal Peklo kto strážiť. Čert však časom skorodoval a spadol. Napriek tomu sú ľudia, ktorí sa miestu podvedome vyhýbajú, lebo vraj priťahuje nešťastia. Zrejme zhodou okolností tu chcelo svoj život ukončiť aj niekoľko nešťastníkov. Mladá žena z Krahúl prešla pred rokmi tmavou nocou celý les, oblečená iba v nočnej košeli. Na trati v Pekle si potom ľahla pod prichádzajúci vlak. Posledný prípad je z leta tohto roka, keď v Pekle stratil orientáciu hubár, ktorého našli až po troch dňoch. Našťastie, živého. Na miestach, ktoré prešiel mnohokrát, vraj odrazu nevedel, kde je. To iba utvrdilo názory, že v Pekle to „vodí", za čo vraj môžu tektonické zlomy. Niektorých hubárov to strašenie nepochybne teší, aspoň im to odplaší z lesa hubársku konkurenciu.

Strigami z recesie

Kremnické strigy žijú dodnes, už však iba z recesie. Pred niekoľkými rokmi sa k tradícii vrátili členky občianskeho združenia Cremnicium. Z divadla si obstarali nepotrebné šaty, parochne, nakúpili metly a dnes obiehajú hlavne jarmoky a vinobrania. Na metlách síce lietať nevedia, nezvládajú premenu na mačku, no dobrá zábava bez nich na mnohých veselých akciách viazne. „Jeden z prvých podnetov prišiel v čase, keď sme sa počas jarmoku rozhodli zorganizovať aj Trh márnosti," hovorí Marcela Andreuttiová, ktorej v úlohe bosorky prischla prezývka Marčelína. Trh márnosti nebol doslovným odvodením románu Williama Thackerayho, ale dokonalé mestské starinárstvo. Za facku sa tu dali kúpiť starožitnosti, ktoré by inak stáli niekoľko stoviek. So strigami sa dali zjednať zľavy, mohli ste si tu kúpiť žartovný horoskop alebo zájsť do veštiarne.

„Samy nás zaskočilo, koľko ľudí je ešte aj v dnešných časoch poverčivých," hovorí Marčelína. Hoci sú kremnické strigy na roztrhanie a ľudia ich berú ako príjemné spestrenie rôznych podujatí, stretli sa aj s nevraživosťou. „Poznáme ľudí, ktorí sú presvedčení, že toto nie je recesia, ale že naozaj vieme čarovať a zaoberáme sa bielou či čiernou mágiou. My sa na tom smejeme, aj keď niekedy je to skôr do plaču. Ani človek 21. storočia nie je úplne uchránený od nezmyselných predsudkov," dodáva.bosorky-cerv-veza-kremnica.jpg

Krupina - hlavné mesto bosoriek

Za akési centrum bosoriek na našom území sa dalo v minulosti poľahky označiť slobodné kráľovské mesto Krupina. Aspoň podľa počtu obetí, ktoré tu odsudzovali ako na bežiacom páse. Od roku 1620 do roku 1741, keď v Krupine upálili poslednú bosorku, poslal mestský magistrát na smrť viac ako štyridsať obvinených, prevažne žien. Smutné udalosti dodnes pripomína Krkavčia pažiť poniže bývalej dolnej brány. Hoci na toto miesto dnes chodia ľudia za nákupmi, v minulosti to bola jedna z najponurejších častí pri meste, kde by sa nik po zotmení neodvážil vkročiť. Bosorky tu nielen upaľovali, ale aj pochovávali, lebo ich zostatky nemohli byť uložené na cintorínoch do vysvätenej zeme. Rozsiahle tufové pivnice pod krupinským námestím zas pripomínajú miesta, kde väznili a mučili bosorky. Sú rozsiahle, zvyčajne sa skladali z viacerých prepojených častí.

Pivnice

„Pôvodná Kopňova pivnica, kde väznili a mučili bosorky, už dnes neexistuje. Nachádzala sa pod starým mestským domom, ktorý mal trhliny a museli ho asanovať," hovorí kronikár mesta Miroslav Lukáč. O podobné pivnice však nie je pod námestím núdza.

Kopňovej pivnici sa podobá napríklad tufové podzemie pod Argayovým domom, ktoré sa v pôvodnej forme zachovalo dodnes. Človek tu získa predstavu, aké psychické muky spôsobovalo väzneným ženám nielen samotné mučenie, ale aj pobyt v nevľúdnych a tmavých priestoroch. Pivnice sa do mäkkého tufu razili ručne. A hoci tu teplota má konštantné hodnoty, po čase vám začne chlad vnikať pod kožu a znepríjemňovať život. Pivnice však mali pre väzniteľov výhodu. Z podzemia neprenikol na povrch ani hlások, a tak boli stony a hlasy mučených pred svetom dobre ukryté. Na krupinskom námestí stála v minulosti aj klietka, kam zatvárali previnilcov. Práve s klietkou je spojený aj neobvyklý spôsob krupinského upaľovania. „Upaľovanie sa dialo odlišne ako v iných mestách, kde odsúdencov priväzovali ku kolom a potom spálili. Tu vložili umučené obete do železnej klietky a za pomoci sochora ich vložili do plameňov," hovorí kronikár.

Mučiace nástroje

Do roku 1912 v krupinskom múzeu uchovávali aj originálne mučiace nástroje. Tie sa neskôr dostali do zbierok Kriminalistického múzea v Budapešti, odkiaľ sa už do Krupiny nevrátili. Sú medzi nimi železá na vypálenie znamenia, rôzne páracie a rezacie nástroje či palica s ostrými hrotmi. „Pokúšame sa nadviazať s múzeom kontakt. Ak sa nám nepodarí získať späť originály, radi by sme z nich mali urobené aspoň verné kópie," hovorí Miroslav Lukáč. Kronikár dodáva, že inkvizičný tribunál nebol vždy záležitosťou cirkví: „V mnohých mestách vrátane Krupiny viedol vyšetrovanie mestský magistrát," dodáva.

„Lotrovanie" s diablom

Archívne záznamy z krupinskej Čiernej knihy prinášajú množstvo otrasných odhalení, ku ktorým prichádzalo pri bosorky.jpgkrutom mučení. To malo najrôznejšie podoby. Dlávenie prstov, trhanie nechtov, naťahovanie na škripec. Cieľ bol veľmi jednoduchý - obete sa nakoniec priznali k čomukoľvek. Že sa menia na mačky a potkany, privolávajú búrky, obcujú s diablom. V roku 1675 sa obvinená bosorka Ráchela napríklad priznala: „Čo mám tajiť, striga som a diabol ku mne pri brezinách babinských pristúpil a mal oči ako päste a nohy kamenné. Ukázal sa mi v mužskej podobe ako mládenec a prisahala som mu, že mu budem slúžiť. A sľuboval mi mnoho peňazí a mal činenie so mnou... Každá striga má jedného pána a niektorý čert má i tri strigy. Keď Igalička mala s čertom svadbu, tam som bola, no s ňou najviac lotroval. A keď nemal s kým, i so mnou lotroval a meno mal Tartareus."

Prípad Kataríny Korčokovej

Hoci do podozrenia z bosoráctva sa dostávali predovšetkým jednoduché ženy, niekedy to neobišlo ani členky zámožnejších rodín. Taký bol prípad Kataríny Korčokovej, ktorej syn sa neskôr stal krupinským richtárom. Korčočka, ako ju ľudia volali, vraj chodila ľudí dláviť, až nedokázali dýchať. V čase, keď sa Michal Korčok stal richtárom, neraz mu vyhadzovali na oči, že je synom strigy a jeho matku upálili. Rodinná dráma však pokračovala o 22 rokov, keď sa stala podozrivou aj jeho manželka. Jeden zo svedkov vypovedal, že keď jej nemohol odrobiť dlžobu, nahnevala sa, na čo dostal vredy a ťažko ochorel. Posledné tri bosorky upálili v Krupine v roku 1741, pričom to mali byť tiež posledné popravy v strednej Európe. Miroslav Lukáč toto tvrdenie spochybňuje: „Nedá sa to jednoznačne povedať, lebo podľa niektorých záznamov sa bosorky v Uhorsku upaľovali aj koncom 18. storočia." Hoci dnešní obyvatelia mesta sa so svojou minulosťou vyrovnali, niektoré povery v Krupine stále pretrvávajú. Mnohí ľudia napríklad veria urieknutiu. V okolí Krupiny sa tomu hovorí, že človeku prišlo z očí. Prvou pomocou v takýchto prípadoch býva kúpeľ v čistci. Ak sa vo vode objavia po kúpeli usadeniny, určite sa na vás alebo na vaše dieťa niekto nepekne pozrel.

Ľudové zvykybosorky-panko.jpg

Dostať sa v súvislosti s bosoráctvom do podozrenia nebolo vôbec ťažké, veď zvyky a predstavy našich predkov boli s nadprirodzenými javmi a predstavami silno späté. Napríklad v období okolo Lucie zrejme nebolo dievčaťa, ktoré by sa nezaoberalo ľúbostnou mágiou. Rovnako to bolo aj s magickými úkonmi pri liečení, kde sa okrem liečivých rastlín využívalo aj zariekanie či rôzne netradičné postupy. Napríklad zem prinesená z cintorína mala chorému uľaviť a umŕtviť bolesť. Handričku, ktorou utreli chorého, zas bolo potrebné vložiť do potoka, aby voda neduhy odplavila. Hranica, kde sa akceptovali netradičné liečebné postupy a kde už nastupovalo podozrenie z bosoráctva, bola veľmi krehká. Nie náhodou preto do podozrenia neraz upadli aj miestne ľudové liečiteľky či pôrodné babice.

Inak, bosoráckymi bytosťami sa to v ľudovej tradícii nášho ľudu doslova hemžilo. Boli to nielen bosorky a bosoráci, ale aj víly, vodné ženy, runy, grgalice, poludnice, klekanice či nočnice. Napríklad poludnicu si predstavovali ako dušu dievčaťa, ktoré zomrelo medzi ohláškami alebo ktoré ženích pred sobášom opustil. Nočnice znepokojovali v spánku deti a klekanicami strašili na Záhorí malé deti, ktoré neprišli po večernom zvonení načas domov.

Poverčivosti neodzvonilo

Zdalo by sa, že moderný človek je vďaka obrovskému pokroku vedy a poznania uchránený pred poverčivosťou a všetkým, čoho sa vedome i podvedome tak obávali naši predkovia. Opak je však pravda. Internetové stránky sú doslova zaplavené čarodejníckymi praktikami, čiernou a bielou mágiou, veštením. Našťastie, už bez hrozby, že by za to nad niekým visela horiaca hranica. Tak ako ľudí všetko tajomné priťahovalo, bude ich zrejme priťahovať aj v budúcnosti. Psychológ Jindřich Cupák hovorí, že rozpor medzi rozumovou a citovou stránkou riešia mnohí jedinci bosorky-jaskyna.jpgtým, že siahajú po neobvyklých praktikách. „Úroveň vedy nesúvisí s naším citovým životom. Hlavne labilnejší jedinci, ktorí si veľmi nedôverujú, môžu to kompenzovať príklonom k takýmto praktikám," dodáva. Kde si jedinec nedokáže poradiť s určitými situáciami vlastnými silami, rád siahne po niečom, čo mu dáva pocit sily a moci nad sebou samým, alebo nad inými. Hoci väčšina racionálne uvažujúcich ľudí si myslí, že ide iba o neškodné zábavky, ktorých sa netreba báť, nie vždy je to celkom tak. Príkladom je woodoo, ktoré na Haiti získalo status náboženstva, pričom jeho praktizovanie už spôsobilo viacerým ľuďom vážne psychické problémy. Nie náhodou sa aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy nedávno ohradil proti predaju woodoo bábky s jeho podobou, ktorú predávajú spoločne so špendlíkmi a návodom, ako ho prekliať. Hoci malo ísť o zábavu, výrobca bude zrejme musieť čeliť právnym krokom.


Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  4. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  2. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  3. eKasa prichádza na Slovensko
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  6. Konferencia - EU support for research
  7. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  8. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  9. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  10. Zápis do Registra partnerov vo verejnom sektore
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 19 263
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 11 562
  3. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 8 557
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 354
  5. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 6 312
  6. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 897
  7. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 501
  8. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 4 175
  9. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 035
  10. Sedem mýtov o stavebnom sporení 3 797

Neprehliadnite tiež

#DOSTOSLOV

Seriál

Krátka poviedka do sto slov.

Policajti chcú nakúpiť 131 radarov, 391 fotoďalekohľadov a veľa ďalšej techniky.
Marek Hamšík na tlačovej besede pred odchodom do Číny.
Stĺpček Petra Schutza

Pellegrini plakal nad rozliatym mliekom

Zdá sa, že v jazde za funkciou sudcu má Fico širokú základňu, o ktorú sa podopiera.

Robert Fico a Peter Pellegrini.
Ilustračná fotografia.