Závery štúdie publikoval britský odborný časopis Science.
Prvá polovica milénia bola vraj na severnej pologuli miernejšia ako obdobie medzi rokmi 1500 – 1900. Naopak, najchladnejšie bolo 17. storočie, po ňom devätnáste. Rekonštrukcie teplôt na južnej pologuli nie sú také podrobné a presné.
„Presnosť záznamov pre prvú polovicu tisícročia je niekedy pochybná,“ hovorí univerzitný profesor Phil Jones. „Zvýšenú aktivitu efektu El Niňo sme zistili aj v predchádzajúcich obdobiach. Niektorí ľudia pripisujú globálne oteplenie týmto dvom javom, ale záznamy ukazujú, že ich aktivita v minulosti nepriniesla podstatné otepľovanie,“ vysvetlil Jones.
(čtk)
