BRATISLAVA. Záujem žiakov o štúdium prírodovedných predmetov z roka na rok klesá. Viera Lapitková z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky hovorí, že k nim na čistú fyziku a fyziku učiteľských predmetov sa hlási tak málo študentov, že sa obáva o budúcnosť fakulty. Ak to pôjde takto ďalej, nebude mať kto prírodovedné predmety na stredných školách učiť.

Paradoxom je, že štát síce deklaruje snahu o zvýšenie záujmu študentov o prírodovedné predmety, ale počet hodín matematiky, fyziky a chémie sa rapídne znížil. Aj tých pár hodín však často býva pre deti nudných.

Potvrdzujú to aj slová Vladimíra Burjana, bývalého matematikára, dnes riaditeľa spoločnosti Exam testing. „Ak je vyučovanie neprimerane náročné, prehnane teoretické, akademické a nudné, jeho efektívnosť je mizivá. Mnohí žiaci sa takmer nič poriadne nenaučia a aj to málo rýchlo zabudnú,“ povedal Burjan.

Prečo sú neobľúbené?

„Matematika by nemala byť o vzorcoch, úpravách výrazov či formálnom reprodukovaní algoritmických postupov bez vnútorného porozumenia. Skutočná matematika je predsa o niečom celkom inom,“ hovorí Burjan.

„Mala by žiakov učiť vyjadrovať sa jasne, jednoznačne. Mala by im vštepovať potrebu neustále si klásť otázku prečo. Mala by ich učiť vyžadovať argumenty a zároveň vecne a logicky diskutovať a argumentovať.“

Podľa Burjana by fyzika mohla byť veľmi obľúbený predmet, keby dávala predovšetkým odpovede o svete, ktorý nás obklopuje.

Aj za cenu, že by tie odpovede boli iba čiastočne presné. Keby ju tvorili najmä zaujímavé pokusy, pozorovania, projekty, práca s internetom.

Kým však budeme so žiakmi tráviť hodiny fyziky úvahami o ideálnom plyne, adiabatickom deji, chybách merania či dokonale čiernom telese, bude fyzika pre žiakov dokonale nezaujímavá.

Pomáhajú nové metódy

Vedenie Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici s negatívnym trendom bojuje. Do vyučovania matematiky, fyziky a geografie zaviedlo nové metódy, počítačové systémy a státisíce korún investuje do zahraničnej odbornej literatúry.

„Na gymnáziu sa snažíme spopularizovať prírodné vedy, inovujeme metódy v súlade so svetovými trendmi. Chceme žiakom ukázať, že je cesta na technické odbory, kde sa dajú informácie z prírodovedných predmetov využiť,“ povedala matematička a zástupkyňa riaditeľky Marcela Mozoľová.

Brána vedy otvorená

Jedným z projektov, na ktorých gymnázium spolupracuje s Fakultou prírodných vied Univerzity Mateja Bella, je Brána vedy otvorená. Zvýšiť kvalitu, ale aj záujem o prírodovedné predmety by mali prednášky z matematiky, fyziky, informatiky a ďalších predmetov na fakulte, špecializované semináre pre menšie skupiny a laboratórne cvičenia na univerzite.

Populárna fyzika

Aj martinské Gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha našlo cestu, ako spopularizovať fyziku či chémiu medzi študentmi. Už druhý rok tu funguje Centrum popularizácie fyziky, ktoré sprístupňuje fyzikálne poznatky žiakom, študentom aj laickej verejnosti.

Chemici aj fyzici každoročne usporadúvajú odborné konferencie. Výsledok sa už dostavil. „Z vlaňajších štvrtákov si prírodné smery vybralo 29 študentov, a 13 techniku,“ povedal riaditeľ Marián Štefko.

Fyzika cukríkov, taniera a vidličiek

Košická univerzita pomáha deťom z materských škôl spoznávať základy prírodných vied hravou formou.

Sprostredkovať deťom radosť z objavovania a predstaviť im fyziku ako dobrodružstvo poznania. To sú ciele projektu, ktorý realizuje Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied a Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v spolupráci s niektorými košickými gymnáziami, základnými školami a materskými školami. Časť projektu „Vedecký inkubátor pre žiakov a študentov“ sa volá pastelková fyzika a jej účastníkmi boli deti predškolského veku.

Fyzika bublín

„Malé deti sa za tri roky fungovania projektu oboznámia so základmi kinematiky, dynamiky, pružnosti, s mechanikou kvapalín a plynov, naučia sa základy fyziky zvuku a svetla, elektriny a magnetizmu,“ povedala Mária Zentková z Ústavu experimentálnej fyziky SAV.

Tradične veľmi obľúbenou kapitolou je povrchové napätie, aj keď deti túto časť fyziky poznajú skôr pod názvom fyzika bublín.

Podľa Zentkovej je najnáročnejším momentom na pastelkovej fyzike to, aby vedci deťom pravdivo a podľa možnosti exaktne a vierohodne prerozprávali jednotlivé fyzikálne kapitoly vo forme zrozumiteľnej pre malé deti.

Vedecké pokusy

Všetky fyzikálne javy sú demonštrované na predmetoch, ktoré deti dôverne poznajú a majú ich doma, napríklad na pohároch, tanieroch, vidličkách, balónoch a cukríkoch. Keďže chcú deti motivovať k tomu, aby rozmýšľali, musia z jednotlivých kapitol fyziky vybrať problémy zaujímavé práve pre túto vekovú skupinu.

Obhajobu nakreslili

Škôlkari museli na záver svoj výskum zaprotokolovať a verejne ho obhájiť. Keďže ešte nevedia písať, priebeh vedeckých pokusov a poznatky nakreslili na papier pastelkami.

(or)

Autor: wm