Prehliadka súčasného izraelského činoherného divadla International Exposure of Israeli Theatre, ktorá sa koná každý rok v Tel Avive, prekvapí svojou intenzitou. Jej program ponúka až 49 predstavení. Kým skvelý súčasný tanec je známym vývozným artiklom, s činoherným divadlom sa na svetových festivaloch stretneme zriedka.
Súčasná izraelská dráma vo všeobecnom záujme o nové písanie síce dominovala v minulých rokoch niekoľkým významným festivalom, ale len vo forme inscenovaných čítaní či naštudovaní neizraelských divadiel.
Koncepcia prezentácie divadelného režiséra a pedagóga Erana Baniela bola netradičná. Dopoludňajšie sekcie pozostávali z úryvkov šiestich až ôsmich inscenácií, popoludnia ponúkali výber z niekoľkých predstavení celých hier. Ambíciu festivalového výberu formuloval Eran Baniel nasledovne: „Život v napätej, neistej a stále medializovanej krajine, akou je naša, komplikuje situáciu pri zostavovaní repertoáru. Mal by poskytovať únik z napätej reality a uvádzať hry iných kultúr (prevažne komédie), alebo hľadať nové izraelské hry, ktoré ponúkajú diskusiu o bolestivých, konfliktných otázkach?“
Obvinení z ľavičiarstva
Najvýraznejším reprezentantom druhej línie bola inscenácia Plonter, v preklade „neporiadok“, „zmätok“ (na snímke z archívu festivalu). Text vznikal metódou dokumentárneho divadla, zberom materiálov z rozhovorov. O výslednú podobu sa postarala mladá režisérka Yael Ronen a súbor izraelských a palestínskych hercov.
Inscenácia predstavuje izraelsko-palestínsky konflikt z rôznych perspektív. Prvá časť dokumentárne zobrazuje skutočné, tragické príbehy. Druhá je bizarným príbehom rodiny, ktorej rozdelia byt múrom cez stred obývačky a poukazuje na neriešiteľnosť a absurditu konfliktu. „Tretím dejstvom“ hry bola diskusia s divákmi po predstavení - tvorcovia boli obvinení z ľavičiarstva, liberalizmu a nadŕžania palestínskej strane.
Spoznávanie druhých a stretávanie sa s inou kultúrou bolo nosnou témou väčšiny inscenácií prehliadky. Kým reflexia súčasnosti mala pomerne vážny tón, nemecko-izraelský projekt berlínskej Schaubühne a telavivského divadla Habima Tretia generácia sa na holokaust pozrel optikou odvážne grotesknej, miestami drzej metafory.
Inú výraznú tendenciu súčasného izraelského divadla zastúpili projekty ako Dybbuk renomovanej režisérky Riny Yerushalmi. Jej majstrovský kus svojím filozofickým, výtvarne a pohybovo precíznym prístupom vo výraze nadväzuje na práce poľského avantgardistu Jerzyho Grotowského.
Splnené očakávania
Snaha divadiel ukázať sa zahraničnému publiku bola evidentná - každé z nich malo anglický preklad, každé predstavenie bolo titulkované, každé divadlo si perfektne pripravilo propagačné materiály.
Prehliadka výrazne spochybnila tradičné očakávania „cudzincov“. Vďaka odborným reflexiám a hosťovaniam na svetových festivaloch sme boli pripravení na divadlo, inšpirované európskou povojnovou avantgardou, spracúvajúce židovské mýty. Prehliadka ukázala oveľa svojbytnejšiu, originálnejšiu a pestrejšiu tvár izraelského divadla.
Autor: Romana Maliti (Autorka je teatrologička)
