BRATISLAVA. Keby si amerického prezidenta vyberali slovenskí politici, pravdepodobne by medzi nimi vyhral John McCain. Väčšina parlamentných strán by mu dala prednosť pred favorizovaným demokratom Barackom Obamom (na ilustračnej snímke Reuters).
Smer za Obamu
Senátor z Arizony a vojnový hrdina z Vietnamu je bližší politkom z vládnych aj opozičných strán. Volili by ho najmä poslanci opozičnej SDKÚ a KDH aj vládnej SNS.
Naopak, afroamerický senátor sa najviac pozdáva vládnemu Smeru. Hlas by mu dali vicepremiér Dušan Čaplovič aj šéf poslaneckého klubu strany Miroslav Číž. Čaplovič je presvedčený, že Obama jediný predstavuje alternatívu k Bushovi a zároveň ako „farebný kandidát napomôže vnímať iných v politike ako rovnocenných“.
Z podobných dôvodov by Obamu volil aj bývalý predseda SMK Béla Bugár. Zvolenie černošského kandidáta za prezidenta Spojených štátov by bolo podľa neho peknou ukážkou, ako by mala väčšina tolerovať menšinu. Šéf SMK Pál Csáky necháva rozhodnutie na amerických voličov a „bude ho rešpektovať, nech bude v prospech ktoréhokoľvek kandidáta“.
Jednoznačný názor nemá ani šéf SNS Ján Slota. Nech vyhrá ktokoľvek, línia politiky Spojených štátov sa podľa neho nezmení. Váha aj jeho pravá ruka a predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. „Ako osobu by som volil skôr Obamu, politicky mi je bližší republikánsky kandidát. Asi by som nakoniec volil McCaina,“ dodal.
Pravica za McCaina
SDKÚ je z politického hľadiska bližší kandidát republikánov. Martin Fedor, bývalý minister obrany za SDKÚ, súhlasí s opatreniami republikánov v ekonomike, napríklad so znižovaním daní, ale pozdáva sa mu aj McCainova predstava o zahraničnej politike.
Vyhranený konzervatívny a prorepublikánsky názor majú KDH aj ich odídenci na čele s Vladimírom Palkom. „McCain je dostatočne skúsený na to, aby riešil súčasné problémy USA a má cit pre zahraničnú politiku,“ myslí si predseda KDH Pavol Hrušovský.
Šéf neparlamentej KDS Palko by síce volil McCaina, ale „s ťažkým srdcom“. Nepozdávajú sa mu najmä jeho zahraničnopolitické postoje, ktoré považuje za radikálne, podobné Bushovým.
HZDS volí oboch
Zrejme najrôznorodenejšie názory na to, kto by mal byť 44. americkým prezidentom, vládnu v HZDS. O tom, že Obama príde s potrebnou zmenou oproti Bushovej politike, nepochybuje europoslanec a podpredseda HZDS Sergej Kozlík. „Pokiaľ nezohrá úlohu farba pleti, mal by prezidentské voľby vyhrať Barack Obama,“ predpokladá. Naopak, Ján Kovarčík z HZDS je priaznivcom republikánov a podporuje McCaina.
Chcú Obamu
Američania žijúci na Slovensku majú už voľby za sebou. Volili hlavne demokrata.
V súboji o Biely dom medzi americkými voličmi žijúcimi na Slovensku by zrejme vyhral Barack Obama. Svoj hlas mu dala väčšina nami oslovených Američanov.
Amy Strom, učiteľka v medzinárodnej QSI škole v Bratislave, je presvedčenou demokratkou a volí pravidelne od svojich 18 rokov. „Volila som Obamu, pretože venuje pozornosť najmä bežnému človeku,“ hovorí. Američanom žijúcim v zahraničí záleží na tom, ako je ich krajina vnímaná navonok.
Senátor z Illinois podľa pedagóga Toma Robbyho môže zlepšiť obraz Ameriky v zahraničí. Afroamerický učiteľ angličtiny James Shepperd s ním súhlasí. Považuje Obamu za alternatívu k Bushovi a dodáva:„Bol by to pre Ameriku obrovský krok vpred, keby si za prezidenta zvolila Afroameričana.“
Sám však nevolil, keďže hlavné mesto Spojených štátov Washington, odkiaľ pochádza, má ako samostatný dištrikt iba jediného voliteľa – a ten volí tradične demokrata.
„Američania žijúci v zahraničí majú vo všeobecnosti liberálnejšie názory, a to ovplyvňuje ich rozhodovanie vo voľbách,“ hovorí Tony Greeman, americký podnikateľ, ktorý na Slovensku žije už 17 rokov. Výnimkou je len vojenský personál, ktorý má tradične republikánske zmýšľanie.
Domovský štát Američana zohráva dôležitú úlohu pri spôsobe a termíne voľby. Každý z 50 amerických štátov si stanovuje podmienky, za akých sa volič zúčastní na voľbách – väčšinou musia byť registrovaní vo svojom okrese a hlasovací lístok im pošlú e-mailom. Vyplnený ho posielajú poštou späť najneskôr v deň volieb.
(mk)
