Nespúšťam oči z titulnej strany sobotného vydania svojich obľúbených novín (SME z 13. 1. 2001), kde ma odzbrojuje svojím úsmevom generálny riaditeľ UPC Václav Bartoň. Horšie je to s titulkom UPC: Kto nezaplatí, toho vypneme, ktorý svedčí o podobnosti účesu pána Bartoňa s tým, ktorý si žiadal zákazník u holičky, kde som sa práve nachádzala – na výpalníka. Musím sa priznať, v danej situácii poslúžil výtlačok sobotňajšieho SME ako názorná ukážka.
Neviem prečo, ale od zamatovej akosi nemám v láske monopoly. Že by reminiscencie na čierno-biely svet a obrazovku a smiešne vyznievajúce reklamy s jedným dodávateľom? Na druhej strane s Protimonopolným úradom SR mám profesionálne len tie najlepšie skúsenosti. S tým vaším kolosom, pán Bartoň, som sa pokúšala bojovať už v minulosti. Prirodzene, bez väčšieho úspechu. Nešlo o veľké veci, len mám možno nadmerne vyvinutý zmysel pre fair play a vy a váš trojpísmenkový predchodca mi v tomto smere dávali pekné rany. Účtovať si za služby odo dňa fyzického nainštalovania prípojky, a nie od spustenia signálu, o jednostrannej nevýhodnosti zmluvy ani nehovorím. Zhrozenie z výmeny programov, po ktorej sa diváci ČT 2 a ARTE neprestávajú čudovať úbohosti vysielania na vami novo ponúkaných kanáloch.
Posledný výstrelok vášho predátorského správania však zrejme prekročil prah otrlosti i na Slovensku a to je čo povedať v tejto Krajinke, ktorú skoro nič nerozhádže. Známe kauzy únos a referendum o NATO nevynímajúc, nehovoriac o rozdelení republiky.
Nemienim v tejto súvislosti spochybňovať váš právny nárok na monopolné zvyšovanie cien a jeho ekonomickú opodstatnenosť. Chcem len pripomenúť, že na vašom vlastnom gýčovo fialovom kanáli a ani inde som sa zatiaľ nedozvedela nielen váš hospodársky výsledok, ale ani informáciu o nejakej dobročinnej akcii vašej spoločnosti či len o závane filantropie.
Pán riaditeľ, súkromné podnikanie, aspoň v tej časti sveta, na ktorý sa pozeráme a kam hádam aj smerujeme, je aj o etike, teda hovorení pravdy, a o sociálnych aktivitách v prospech komunity. Možno by sa mi lepšie chodilo do banky prepisovať trvalé príkazy za káblovú televíziu, keby som vedela, že ide o o. k. firmu, ktorá nemá len prázdne reči o zákazníkoch, ale pre nich naozaj aj niečo robí. Odmietnutie vývinu napojenia na internet by som sa začiatkom tretieho milénia neopovážila zverejniť ani prostredníctvom takej šarmantnej dámy, akou je vaša hovorkyňa. Mladí muži vo veku 29 rokov s príjmom nad 20 000 Sk, a podľa posledných prieskumov je ich na Slovensku 17 percent, možno majú totiž túžbu po internete a žene niekde na podobnom stupienku pyramídy potrieb.
Dovoľte mi však i napriek uvedenému malú vnútornú rebéliu. I keď pridáte trochu etiky do svojho tvrdého štýlu biznisu, pripomínajúceho Chicago tridsiatych rokov, stále sa budem tešiť na príchod konkurencie na trh, ktorá hádam nedovolí opakovanie vašej nevídanej arogancie, sebaistoty z neohroziteľnej marže a odstráni nudné chodenie do banky. Želám vám, aby som bola v tomto smere výnimkou. A ešte jedna osobná otázka: nie je vám tam na vrchole občas smutno?
VIERA GANSELOVÁ,
Bratislava
