BRATISLAVA. Takmer polovica žiakov základných škôl sa stretla s verbálnou agresivitou, šikanovanie zažilo na vlastnej koži sedem percent detí a dve z piatich boli jeho svedkami. Také sú výsledky staršieho prieskumu Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie z roku 2005. Podobný prieskum spravila pred štyrmi rokmi pedagogicko-psychologická poradňa v Kysuckom Novom Meste na 12 základných a piatich stredných školách v okrese.
Objednali si ho samotné školy, no jeho výsledky si neželali zverejniť.
Alena Žabková, riaditeľka poradne povedala, že v prieskume chceli pokračovať a každé dva roky zisťovať, aký nastal posun v tejto oblasti, no pre financie a ľudské zdroje sa už k nemu nevrátili. „A pritom už pred štyrmi rokmi bolo jasné, že niet školy, ktorá by s týmto javom nezápasila. Agresivita a šikanovanie sú na každej škole, základnej, strednej, poznajú ich v málotriedkach, ba už aj v materských školách,“ povedala Žabková.
„Učitelia sa dnes oveľa viac boja, že budú zodpovední a trestaní, ak sa také niečo bude diať,“ povedala pre ČTK Eva Smiková z bratislavského Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Psychológ pre Dáriovu školu
Väčšiu snahu bojovať proti opakovanému trápeniu slabších či menej obľúbených detí sa v týchto dňoch rozhodli riešiť aj v banskobystrickej Základnej škole na Sitnianskej ulici, kde chodil tretiak Dárius Dilík, ktorý chcel pred týždňom spáchať samovraždu. Vraj lebo sa mu spolužiaci posmievali, že je chudobný. Aby sa niečo podobné už na škole nezopakovalo, začne škola intenzívne spolupracovať so psychológmi. Dana Edlingerová, riaditeľka školy hovorí, že veľa žiakov je ešte stále z Dáriusovho činu v šoku a treba im to vysvetliť.
Inšpekcia pozná len časť
Šikanovanie v menšej či väčšej miere v každej škole pripúšťa aj Ľuboš Tužinský, školský inšpektor Štátnej školskej inšpekcie. Podľa neho tí riaditelia škôl, ktorí sa niekedy zdráhajú priznať, že šikanovanie sa vyskytuje aj na ich škole, volia ten najhorší prístup.
Počet prípadov každoročne pribúda. Štátna školská inšpekcia sa však pri prešetrovaní sťažností väčšinou dostáva už len k tým, v ktorých sa okrem šikanovania namieta aj voči jeho neriešeniu. Za roky 2005 až 2008 inšpekcia dostala 69 sťažností na šikanovanie. A kým v roku 2005 to bolo len 11 prípadov, počas tohto roku ich bolo zatiaľ dvadsať. Šikanovanie medzi žiakmi sa týkalo 43 prípadov.
„Viac ako päťdesiat percent týchto sťažností sa ukázalo ako opodstatnených,“ povedal Tužinský.
Štátna školská inšpekcia v školskom roku 2004/2005 uskutočnila v spolupráci s Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie prieskum, ktorého výsledky sa zhodovali so zisteniami pri inšpekciách: vo všetkých druhoch škôl zaznamenávajú nárast počtu žiakov s problémovým správaním a prípadov šikanovania.
Čo si deti robia?
Medzi prejavmi šikanovania, o ktorých sa inšpekcia dozvie, sa najčastejšie vyskytuje najmä vydieranie, vyhrážanie pod hrozbou fyzického napadnutia, vymáhanie peňazí, branie desiatej. Vyskytuje sa aj fyzické napádanie v podobe fackovania, úderov päsťou pod pás, podrážania nôh, brania stoličky sediacemu žiakovi, ťahania za uši, strihania a rezania vlasov či kopania medzi nohy.
Prípady, pri ktorých je dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku či trestného činu odstupuje Štátna školská inšpekcia orgánom činným v trestnom konaní. Niektoré skončia až na súde.
V Košiciach nasadili kamery
Agresivita žiakov sa stáva v súčasnosti problémom aj košických škôl. Oddelenie školstva mesta Košice má v zriaďovateľskej pôsobnosti 37 základných škôl. Z nich je v 12 nainštalovaný kamerový systém, niekde funguje už piaty rok. Aj keď sa okolo neho vedú diskusie, mesto si ho pochvaľuje. Vo všetkých školách sa údajne znížili prejavy vandalizmu a menej sa ničí aj školský majetok.
Medzi prejavyšikanovania patrí fackovanie,
podrážanie nôh, ťahanie za uši, strihanie vlasov či kopanie medzi nohy.
Ľuboš Tužinský, školský inšpektor
O šikanovaní ako prvý hovoril švédsky lekár
BRATISLAVA. Prvým odborníkom, ktorý na problém šikanovania upozornil, bol švédsky lekár Heinemann. Začiatkom 70. rokov zverejnil v tlači niekoľko prípadov samovrážd školákov, ktorých spolužiaci šikanovali. Verejnosť bola otrasená a tak nasledovali rozsiahle výskumy v nórskych, škótskych, anglických, austrálskych a kanadských školách.
V sedemdesiatych rokoch Nór Dan Olweus už šikanovanie definoval ako opakovanú agresivitu jednotlivca alebo malej skupiny agresorov proti jednotlivcovi alebo malej skupine obetí. Už vtedy upozorňoval, že šikanovanie je asi najrozšírenejší z problémov, ktoré ohrozujú duševný a mravný vývin školopovinných detí. Školské úrady v Nórsku jeho výsledky až do jesene 1982 ignorovali. Vtedy sa v novinách objavili tri prípady brutálne šikanovaných chlapcov vo veku 10 až 14 rokov.
Napokon v Nórsku vypracovali program proti násiliu v školách, ktorý bol prekvapivo účinný.
Až do konca osemdesiatych rokov sa výskum šikanovania obmedzil iba na Škandináviu. U nás prvý výskum šikanovania v 70. rokoch urobili psychológovia Miron Zelina a Michal Palovkin.
(or)
