Možno by sa zdalo, že ide o motto dočasných obyvateľov našich nápravných zariadení. Odznelo však v televízii Luna 3. januára 2001 z úst najpovolanejších – od významného alebo hádam aj najvýznamnejšieho slovenského podnikateľa pána Majského.
Podľa tohto výroku možno usudzovať, že človek samotný nie je podvodníkom, zlodejom a darebákom. Na vine sú okolnosti, ktoré ho donútili správať sa účelovo. Ak by padala manna nebeská, po svete by sa vznášali len samí anjeli. Chcelo by sa povedať: „Omyl, pán Majský!“ Chamtivosť ľudská je neukojiteľná. Po každej uspokojenej potrebe sa vynorí ďalšie: „…to ešte nemám!“ Čestnosť je však o niečom inom. Čestnosť nestojí až na konci uspokojených potrieb. Mala by byť na začiatku. Bolo by to však zbytočné. Vie, o čom hovorí! Našu spoločenskú klímu má dokonale zmapovanú a verejne vyjadruje len to, čo druhí halia do rúcha cnostných fráz. A s čestnosťou na začiatku by sme ani jeho ako významnú persónu na televíznej obrazovke neuvideli. A v tom je pravá bieda našich čias!
LADISLAVA OŽVOLDOVÁ, Bratislava
