BRATISLAVA. Gróf Mihály Esterházy kedysi fotil tiež. Mal síce rôzne vážnejšie úlohy, pretože bol poslancom, cisárskym aj kráľovským komorníkom a radcom, ale aparát mal doma tiež. A vo svojom kaštieli v Bernolákove dokonca aj štúdio.
Ešte pred koncom 19. storočia poslal svoje fotky na amatérsku výstavu do Berlína. Keby ste ich chceli vidieť dnes, treba zájsť do bratislavského Múzea kultúry Maďarov na Slovensku. Esterházyho výstava je v programe Mesiaca fotografie a Rakúsko – Uhorsko sa už chystá, že na chvíľu znovu ožije.
Invázia histórie
Bude to zase raz celkom nostalgický november. Samozrejme, že Mesiac fotografie ukazuje súčasnú a mladú slovenskú fotku (vystavujú Andrej Bán, Daniel Fischer, Miriam Petráňová). Rok 2008 sa však rýmuje s rokom 1968, a tak sa ešte musí ohlásiť aj augustová Invázia.
Do Bratislavy teda prídu slávne fotografie aj s jeho autorom – Josefom Koudelkom.
Tie roky, ktoré prišli potom, zhŕňa zase kolektívna výstava Za železnou oponou (východná Európa pred rokom 1989). Pripravili ju Holanďania, vyhľadané fotografie pred časom ukázali na festivale v Groningene.
K staršej Európe patrí ešte reportáž Karola Kállaya. Je z roku 1963. Kállay zašiel do nemocnice a fotografoval prvú operáciu detského srdiečka. Práve o tom vychádza aj kniha, volá sa Deň plný zázrakov.
Rozprávky z holandskej knižnice
To najstaršie, a pritom slovenské, čakajme od holandského umelca Jaapa Scheerena. Názov jeho výstavy hovorí dosť jasne: 3 ruže, 9 havranov, 12 mesiačikov.
Pred časom reagoval na výzvu holandskej ambasády v Bratislave. Hľadali sa dobrovoľníci, ktorí by k nám prišli a nafotili, čo by videli. Jaap Scheeren chcel prísť a nájsť to, o čom sme kedysi písali v rozprávkach. A spravil si celkom dôkladnú prípravu.
„Jaap si našiel slovenské rozprávky preložené do holandčiny. Dokonca natrafil aj na Samuela Cambela, ten bol ešte krvavejší ako Dobšinský,“ hovorí kurátorka výstavy Zuzana Lapitková. „Má veľkú fantáziu a s ňou hľadal na Slovensku také miesta, aké by zapadali do rozprávkových motívov. Pracoval s rôznou mierou inštalácie, niekedy ju ani nepotreboval. Odfotil napríklad skupinu umelých bocianov – každý, kto prechádza okolo Žiaru, vie, kde presne naozaj sú.“
Taliani snívajú
Aké je Taliansko, a možno aj naozaj, zasa ukáže séria niekoľkých mladých fotografov. Zuzana Lapitková hovorí, že dnešná talianska fotografia je veľmi moderná, reaguje na nové svetové trendy a môže byť na to hrdá. „Náš výber sa pohybuje medzi fantáziou a priamym dokumentom. Ten priamy pohľad na realitu patrí k talianskej tradícii, a tá snovosť a fantázia, to už je odraz nových trendov.“
Jeden starší kolega talianskych umelcov už v Bratislave pár hodín je. Oliviero Toscani vystavuje svoje veľké diela (zhrnul ich pod názvom Hardware + Software = Osly) na Hviezdoslavovom námestí. Bol to jeho nápad. A je to celkom prirodzené, pretože dnes sa fotografia veľmi rada ťahá zvnútra von. Keď už je, nech ju vidno.
Mesiac fotografie sa začína dnes, potrvá do 30. novembra.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
