RUŽOMBEROK. Ružomberčania v súboji s Prešovom rozvíjali prvú akciu zápasu, keď ich kapitán Marek Bakoš, po výskoku zostal nehybne ležať na trávniku.
Zbehli sa k nemu spoluhráči. Začali ho kriesiť. Bakoš nereagoval. To už k nemu bežal klubový lekár Tibor Letko.
„Marek po výskoku padol na hlavu, zastavil sa mu dych, bol v bezvedomí,“ povedal doktor, ktorý mu na trávniku vytiahol zapadnutý jazyk.
Polminútu nevnímal
„Peťo Majerník nakopol dlhú loptu. Zrakom som loptu sledoval a vzápätí som išiel za ňou do vzdušného súboja. Viem, že v tej chvíli som sa zrazil s protihráčom, čo nasledovalo ďalej, si nepamätám. Až neskôr som sa dozvedel, že asi tridsať sekúnd som nič nevnímal,“ hovoril po zápase Bakoš.
Prvý polčas ležal v odpočivárni mužstva. Gól Jiřího Mašeka, ktorý svojho kapitána nahradil na hrote ružomberského útoku nevidel. Český hráč ho dal v 10. minúte.
„Keď ma na nosidlách priniesli na lavičku, už som sa cítil v poriadku,“ vravel Bakoš. „Chcel som sa vrátiť na ihrisko, ale lekár bol jednoznačne proti. Nedovolil mi ani zostať na lavičke. Cez prestávku prišli chlapci za mnou. Keďže som sa necítil najhoršie, len ma trochu bolela hlava, druhý polčas som už strávil na lavičke.“
Bakoš v nemocnici upokojili. „Bol som na 'cétečku' mozgu. Vyšetrenie ukázalo, že hlava je v poriadku. Takže, nemali by byť komplikácie.“
Bakošova príhoda nie je vo futbale výnimočná. Skôr je častá a vyplýva z hry. Zraniť sa futbalista môže aj náhodou.
Práve v tomto najrošírenejšom športe, ktorý nepatrí medzi najtvrdšie či príliš kontaktné, však registrujeme v poslednom období príliš veľa nehôd, žiaľ, aj smrteľných, ktoré nie sú priamo dôsledkom diania na ihrisku.
Povrchná prevencia
MUDr. Jozef Mračna, ktorý bol lekárom futbalistov bratislavského Interu 24 rokov, to nepovažuje za náhodu. Má vysvetlenia. Pre jednoduchosť uviedol tri zásadné príčiny.
„V súčasnom futbale dominuje nasadenie. Mnohé mužstvá nahrádzajú technické nedostatky len a len bojovnosťou. Pri takomto štýle hry stráca hráč schopnosť správnej koordinácie,“ vysvetlil Mračna.
Toľko o situáciách, ktoré sa stanú na ihrisku, hoci ide o nezavinené kolízie. Množia sa aj prípady kolapsov vyplývajúcich z chorôb, o ktorých futbalista predtým ani nevedel.
„Vytratili sa dôkladné preventívne prehliadky pred sezónou. Bývalé záťažové testy odhalili mnohé choroby, zdravotné riziká, ktoré hráčovi hrozili. Väčšinou sme vedeli odhaliť koreň veci, športovcovi odporučiť správnu liečbu. Boli však aj prípady, keď športovec musel skončiť s kariérou.“
Mračna kritizoval súčasnú tréningovú metodiku. „Od mladosti sa kladie dôraz na fyzickú kondíciu tak, že hráč stráca aerobnú schopnosť. Zjednodušene – vychovávajú silných a rýchlych hráčov bez vytrvalostných predpokladov. To je veľká záťaž na srdce. Futbalista – bojovník hrá často vyčerpaný, unavený. Takýto stav je hrozbou pre neho samého i pre súpera.“
