Stavebný boom v Košiciach tlačí na využitie stále nových území. Väčšie prízemné domy sa už môžu stavať legálne aj v mestských záhradkárskych lokalitách. Developeri majú dokonca záujem o voľné plochy v okolí najväčšieho priemyselného podniku U.S. Steel Košice.
Výstavbu na záhradkách mesto Košice obmedzilo v júni 2006 regulatívom k územnému plánu. Zariadenia na individuálnu rekreáciu nesmeli mať zastavanú plochu väčšiu ako 50 metrov štvorcových.
Nevhodné podmienky
Pôvodne veľkosť záhradných stavieb na najviac 25 metrov štvorcových stanovovala vyhláška ešte z roku 1976. Po jej zrušení v roku 2000 si ľudia v záhradkách postavili väčšie domy a začali v nich trvalo bývať. Podľa stavebného zákona boli posudzované ako takzvané jednoduché stavby, teda nepodpivničené, jednopodlažné budovy až do 300 metrov štvorcových.
Za tohto stavu mesto zaviedlo regulatív. Navrhol ho Útvar hlavného architekta v snahe zabrániť, aby sa na výstavbu domov nekontrolovateľne využívalo územie, ktoré na to nemá vhodné podmienky.
Prokuratúra: je to nezákonné
"Výstavbou rozsiahlejších domov sa rekreačná funkcia záhradiek mení na funkciu trvalého bývania. Na to však je potrebné úplne iné technické vybavenie územia, za ktoré je zodpovedné mesto," argumentoval hlavný architekt Košíc Martin Drahovský.
V septembri však mestské zastupiteľstvo muselo obmedzenie zrušiť. Regulatív ako nezákonný napadla prokuratúra. Obrátili sa na ňu občania, ktorým nová norma znemožnila stavať a cítili sa ukrivdení voči tým, ktorí pred rokom 2007 stavať mohli.
"Postup mestského zastupiteľstva bol nad rámec platných právnych predpisov. Stavebný zákon ani vyhlášky neobsahujú bližšiu špecifikáciu výmery stavby pre individuálnu rekreáciu," zdôvodnila prokurátorka Marta Breznenová.
Chýba infraštruktúra
Väčšina poslancov sa rozhodla protestu vyhovieť. "Občania proti regulatívu protestujú a aj tak to neustrážime. Nechajme záhradkárske lokality rozvíjať sa prirodzene," povedal poslanec Stanislav Kočiš.
Drahovský trvá na svojom. "V lokalitách, kde je to možné, treba najprv zadefinovať cesty a technickú infraštruktúru, naprojektovať ich a vybudovať. Ak to urobíme, následne sa vystavíme obrovskému tlaku obyvateľov. Tiež nie je vôbec isté, že sa podarí odkúpiť pozemky na cesty, zeleň, občiansku vybavenosť, školské zariadenia a podobne," hovorí.
Ilegálne stavby
Z niektorých záhradkárskych lokalít sú pritom už dnes obytné zóny s nepovolenými stavbami. Sú buď väčšie ako stanovoval regulatív alebo majú viac podlaží. Ide najmä o lokality Prielohy pri Kavečianskej ceste a pri diaľničnom privádzači do Prešova. Trend dobiehajú lokality Kamenný potok v Myslave, nasledujú Ortáše nad Košickou Novou Vsou. Najväčší tlak na stavebné využitie však zrejme čaká záhradkárske osady pod sídliskom KVP Čičky - majer a pri Starej spišskej ceste. Sú najbližšie k centru mesta.
Zrušte uzávery
Byty sa možno budú v Košiciach stavať aj v ochranných pásmach v okolí hutníckeho kombinátu U. S. Steel Košice, kde to dnes nie je možné. Zmenu ich hraníc totiž presadzujú miestne samosprávy. Reagujú na záujem investorov o voľné plochy, kde výstavbu nedovoľujú stavebné uzávery vyhlásené v 60. rokoch kvôli znečisteniu životného prostredia. Odvolávajú sa na to, že dnes je výroba vo fabrike oveľa ekologickejšia ako v časoch VSŽ.
Najaktívnejšie prehodnotenie ochranných pásiem navrhuje mestská časť Šaca, ktorú obmedzuje stavebná uzávera v lokalite Ludvíkov dvor. Miestni poslanci v septembri schválili požiadavku, aby do nového územného plánu Košíc bolo zapracované zrušenie pásma hygienickej ochrany v katastri Šace i zrušenie stavebnej uzávery. Samosprávu oslovil investor, ktorý chce na Ludvíkovom dvore postaviť 35 bytových domov.
Nový územný plán
"Dôvody na trvanie ochranného pásma aj uzávery pominuli. Technológia v U. S. Steel aj ochrana životného prostredia prešla významnými zmenami.
Mestská časť potrebuje územie na rozširovanie výstavby," povedal prednosta miestneho úradu Peter Šnajdár.
Mesto Košice na podnet Šace pripravuje zmenu ochranných pásiem v rámci vypracovania nového územného plánu. Podľa Ľuboslavy Vlčkovej z Útvaru hlavného architekta dajú najprv spracovať ich posúdenie, bude vychádzať z aktuálnych meraní znečistenia ovzdušia. "Na základe tohto dokumentu stavebný úrad vyhlási nové ochranné pásma, pravdepodobne menšie. Budú zapracované do územného plánu skrz jeho zmeny a doplnky," povedala Vlčková.
Investorom sa možno otvoria aj hygienické a bezpečnostné pásma pri ďalších priemyselných prevádzkach
a poľnohospodárskych dvoroch. Mesto chce v novom územnom pláne nanovo zadefinovať alebo úplne zrušiť napríklad hranice pásiem teplárne, odstavenej magnezitovej bane Bankov, či spaľovne komunálneho dopadu.
