vestorom, ktorí dodnes vytvorili päťtisíc pracovných miest. Rozvoj parku mal dopad na ceny nehnuteľností, niekde zdraželi aj o sto percent.

Priemyselný park Nitra-Sever sa dynamicky rozrastá. Prvý októbrový týždeň v ňom otvorila prevádzku ďalšia firma. Koľká je to už v poradí?

Promens bola v poradí štrnásta firma, ktorá si kúpila pozemok. Onedlho otvoria prevádzku dve japonské firmy Meiki a Dia Moulding Slovakia. O prvej investícii Visteon sme rokovali na jeseň 2004.

Ako vznikal park?

Založili sme súkromnú spoločnosť Nitra Invest, s ktorou mesto podpísalo zmluvu o spolupráci. Vznikla na to, aby majetkovoprávne vyrovnala vlastnícke vzťahy a pripravila pozemky pre investorov. Územie na tento účel poslanci schválili ešte pred ôsmimi rokmi, no okrem siedmich hektárov v majetku mesta nebolo majetkovoprávne vyrovnané.

Prečo ste sa do toho pustili?

Mal som niekoľkoročné skúsenosti v obchode s realitami. Vedel som, že po pozemkoch bol obrovský dopyt. Ale trh funguje práve vtedy, keď je aj ponuka. Roky k nám chodili investori a žiadali väčšiu plochu na priemyselnú výstavbu, povedzme desať hektárov. Nevedel som im ju ponúknuť, nemal som skúsenosti s vykupovaním pozemkov a ani kapitál. Keď sa situácia zmenila, pustil som sa do toho.

Boli ste vlastníkom regionálnych novín a televízie, prečo ste prešli k realitám?

To nebol prechod, obe investície boli takmer súčasné. Mám totiž zásadu, že dobrá ponuka sa neodmieta. Noviny predávali aj reality. So slobodnými regionálnymi novinami sme prišli na trh vtedy, keď ich komunistický predchodca skončil a uvoľnil priestor. Vnímali sme to ako šancu. Noviny poslúžili aj ako zdroj cenných informácií o realitách. Vedeli sme ako prví, čo je na predaj a kto chce čo kúpiť. Noviny i podiel v televízii som predal.

Ako ste dosiahli, že vykupovanie pozemkov nesprevádzali problémy ako v Žiline pri investícii Kia?

Neponúkali sme investorom pozemok skôr, kým sme nemali 150 hektárov v celosti. Dodnes sme pripravili 220 hektárov pôdy. Riešili sme takmer šesťtisíc vlastníckych vzťahov a nebolo to jednoduché. Hľadali sme dedičov vlastníkov aj v Amerike, San Franciscu či v Izraeli. Kto tú prácu nepozná, nevie si to ani predstaviť. Asi dvadsaťpäť ľudí na tom pracovalo dva roky. Nie vždy sa nám podarilo vykúpiť pozemky za jednotnú cenu. Niektoré prípady sme potom museli riešiť individuálne.

Keď ste začali rokovať s prvým investorom o predaji pozemku, akú mala Nitra nezamestnanosť?

Asi dvadsaťpercentnú, ktorá v súčasnosti klesla pod štyri. Vedel som, že Nitra je najmä polohou pre investorov zaujímavá. Nachádza sa blízko Bratislavy, Budapešti i Viedne.

V ktorom období bol rozvoj parku najdynamickejší?

Začalo sa to pred dvomi rokmi a toto obdobie ešte neskončilo. Spoločnosť Sony sa rozhodla stavať rozlohou najväčšiu fabriku na výrobu LCD televízorov na svete. Postavili ju na šiestich hektároch, priestory čoskoro rozšíria o ďalších deväť. Sony vzápätí pritiahla do parku aj niekoľko subdodávateľov.

Keď hovoríme o Sony, Nitra prebrala Trnave zabehnutú výrobu...

Taký príklad nepoznám. Presťahovanie tejto japonskej spoločnosti do Nitry však spôsobilo to, že sa potrebovali rozširovať a v pôvodnej fabrike v Trnave nemali kam. Kúpili od nás 40-hektárový pozemok. V Nitre vyrábajú asi päťnásobne viac televízorov ako predtým v Trnave.

Ste s firmami v kontakte aj po tom, keď im predáte pozemok? Má park vymenovaného správcu alebo riaditeľa?

Spätnú väzbu považujem za veľmi dôležitú. Stále uvažujem o tom, že park potrebuje správcu. Na jeho správe by sa mala podieľať naša firma s investormi parku. Myslím si, že zastúpenie by malo mať aj mesto Nitra a obec Lužianky, lebo na ich katastrálnych územiach sa park rozprestiera. V parku stále pokračuje výstavba a pripomína stavenisko aj napriek tomu, že mnohé prevádzky naplno fungujú. Rok či dva to ešte potrvá. Mojou predstavou je, že raz by mali mať ľudia v parku vytvorené zázemie, aby mali poruke materskú školu, zdravotnícke zariadenie, supermarkety, kaviarne a ďalšie služby. Park by sa mal zmeniť na moderné priemyselné mesto.

Firma Promens, ktorá v Nitre spustila výrobu, vyrába komponenty do osobných automobilov. Práve automobilový priemysel už mierne zasiahla finančná kríza. Ako vplýva na firmy v nitrianskom priemyselnom parku?

Najviac sa prejavila u výrobcov drahých áut, na rozdiel od spoločnosti PSA Peugeot Citroen v Trnave a Kia v Žiline. Promens vyrába práve pre ne. Na automobilový priemysel je čiastočne viazaný Visteon a Steeplast, ale pravdepodobne sa kríza nedotkla ani ich. Výhodou priemyselného parku v Nitre je, že má rozmanitú výrobu. Je v ňom elektronika, výroba plastov, strojárstvo či výroba špeciálnych káblov. Ak náhodou padne jedna firma, nebude to mať veľký dopad na nezamestnanosť.

Neutlmili firmy ani plánované rozširovanie výroby?

Nie, práve rokujem so štyrmi investormi o ďalšej výstavbe. Dnes je v parku zamestnaných asi päťtisíc ľudí, do dvoch rokov by sa mal ich počet zdvojnásobiť. Investori rozmýšľajú nad sociálnym programom, aby ich pritiahli. Neuvažujú o tom, že im postavia byty, ale chcú im prispievať k mzde na splácanie hypoték.

Ako Nitra Invest oslovuje investorov?

Prví investori k nám prišli pred štyrmi rokmi. Ponúkali sme pozemky najmä cez internet. Pomohla nám propagácia agentúry SARIO i bývalého vedenia mesta. Boli to veľkí hráči LG Philips a Dell. LG Philips chcel v Nitre postaviť fabriku na 120 hektároch a zamestnať v nej dvanásťtisíc ľudí. Taký pozemok zohnať nebol problém, no toľko pracovnej sily v regióne áno. To isté zistil aj druhý veľký záujemca Dell, výrobca počítačov.

Veľa drobných firiem v parku je teda z núdze cnosť?

Presne tak. Keď sme nezískali veľkých hráčov, využili sme možnosť dostať do parku výrobcov rozličných komodít, ktoré sú od seba nezávislé. Aby sa nám to podarilo, začínali sme predávať pozemky doslova za dumpingové ceny. Prvé fabriky prilákali ďalšie. V okolí priemyselného parku je ešte 150 hektárov pôdy, ktorá je majetkovoprávne nevyrovnaná. Do rovnakého projektu ako my môže ísť hocikto. Pozemky už nevykupujeme v takom rozsahu ako pred rokmi. Naša spoločnosť má v priemyselnom parku iné plány. Chceme stavať polyfunkčné a logistické priestory na ploche päťdesiatich hektárov. Ale najmä pripravíme územie na výstavbu´vedecko-technologického parku. Finančná kríza naše zámery neovplyvnila, úvery sú stále dostupné.

Akú pomoc dostal park od štátu?

Ak sa nemýlim, išlo o dotáciu asi osemnásť miliónov korún na infraštruktúru, presnejšie povedané na projektovú dokumentáciu spojenú aj s odkanalizovaním nitrianskej mestskej časti Dražovce. Tento park je špecifický tým, že je vybudovaný na súkromných pozemkoch. Komunikáciu však vybudovalo mesto, v silách Nitra Investu to nebolo.

Aké boli rokovania s investormi rozličných národností?

Kto chce byť v rokovaní úspešný, musí sa naladiť na spoločnú frekvenciu. Zistil som pri tom, že napríklad Nemci majú detailne premyslenú stratégiu a malý manévrovací priestor. Kórejčania zasa priveľký. Japonci neuhnú z pozície ani o vlások, no keď sa s nimi dohodnem, tak to platí. Španieli zasa nemajú naponáhlo, riadia sa pravidlom, že dobrý obchod chce svoj čas. Napokon dôležitý je výsledok.