BRATISLAVA. Britské mrholenie na letisku a chlieb a soľ v prezidentskom paláci vítali britskú panovníčku Alžbetu II. na Slovensku. V Bratislave ju čakali príjemne naladení zvedavci a politici, ktorí po stretnutí s panovníčkou oceňovali jej prirodzenosť a záujem o krajinu.

Rozhovor s kráľovnou pri obede musí mať úroveň. Otázka, ako sa majú vaše kone, je primitívna. Politici sa na konverzáciu pripravujú.

Najdlhšie s kráľovnou Alžbetou II. hovorili premiér Robert Fico, predseda parlamentu Pavol Paška a prezident Ivan Gašparovič. Všetci traja s ňou večerali a premiér s predsedom parlamentu aj obedovali.

O čom sa s ňou rozprávať? Odpoveď na túto otázku pripravovali politikom tímy niekoľko týždňov vopred.

Politika zakázaná

Prvé pravidlo protokolu hovorí, že v žiadnom prípade to nemôže byť o politike. Do úvahy vôbec neprichádzajú osobné otázky, ktoré by mohli kráľovnú čo i len na chvíľu priviesť do rozpakov.

Politici by mali predviesť svoj rozhľad v témach, ktoré zaujímajú aj kráľovnú, úplne najlepšie je, ak sa podarí hovoriť o spoločných historických či kultúrnych väzbách.

Hovoriť sa môže aj o jedle, ktoré má síce brať do úvahy prípadnú kráľovninu diétu, ale malo by tiež predstaviť Slovensko z gurmánskej stránky.

Kráľovná dá rýchlo najavo, či ju téma zaujíma, alebo nie. Pomocnou barličkou na otvorenie živej konverzácie môže byť dar.

Pavol Paška daroval kráľovnej heraldický album, ktorý ju veľmi zaujal a dlho o ňom hovorili. O Slovákoch, ktorí sprevádzali Jána Luxemburského pri návšteve dvora Henricha V.

Paška si musel tému podrobne naštudovať.

Na obede sa hovorilo po anglicky, prezident na večeri vyu­žil služby tlmočníka.

S priebehom diskusie pri obede bol spokojný aj premiér, zdôraznil, že problémy s protokolom neboli. „Sú to ľudia, ktorí žijú normálnym životom,“ vyhlásil premiér. Kráľovná sa zaujímala o udalosti v našej krajine po rozdelení ČeskoSlovenska.

„Boli veľmi prekvapení spôsobom, akým boli privítaní, predovšetkým veľkou mierou pohostinnosti, čo je typické pre Slovensko,“ hodnotil premiér.

Prezident pozná jej záujmy

Rozhovoru s kráľovnou sa neobával ani prezident, ktorý s panovníčkou strávi najviac času. Pred návštevou si naštudoval asi 50­stranovú prípravu.

„Pán prezident dôkladne pozná jej záujmy i životopis, a teda nebude problém si nájsť spoločnú tému. Vieme, že sa zaujíma o históriu, kultúru a umenie. Ale aj o environmentalistiku a zvieratá. Najmä kone,“ povedal hovorca prezidenta Marek Trubač.

„Pán prezident je vo vrcholovej politike takmer dve desaťročia, takže to nie je nič pre­kvapujúce alebo nezvyčajné,“ dodal hovorca.

Vítali sme kráľovnú

Oficiálne stretnutia s predstaviteľmi štátu, prechádzku centrom, odhalenie Pamätníka železnej opony i štátny banket – taký bol včerajší program kráľovnej Alžbety II. na Slovensku.

V Bratislave bolo desať stupňov a slabo mrholilo, no ľudia do centra aj tak prišli. Pred prezidentským palácom i na Hlavnom námestí panovníčku výskotom vítalo niekoľko tisíc Slovákov, prevahu mali skôr starší.

„Zaujalo ma, že je to veľmi vitálna a distingvovaná dáma. Veľký zážitok,“ hovorila dojatá Bratislavčanka Margita Vaculíková, ktorá sa prišla na kráľovnú pozrieť aj s priateľkou.

Ešte pred prezidentským palácom skupinka demonštrantov rozvinula transparent „Vítajú vás politici, ktorí okradli ľudí“. Britskí novinári hneď zisťovali, koho tým myslia a vyšlo najavo, že protest bol zameraný na súčasnú hlavu štátu a vládnu koa­líciu.

(hud)

Dostali mincu, plastiku aj album

Kráľovná a princ Filip včera dostali niekoľko darov. Premiér jej pri obede daroval kópiu koruny z kremnickej mincovne v striebornom vydaní, ktorú si dal vytlačiť istý Angličan. Na minci z roku 1847 je portrét kráľovnej Viktórie.

Od predsedu parlamentu si kráľovná odnáša heraldický album dokumentujúci udalosti z roku 1416, keď rímsky cisár a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský navštívil dvor Henricha V. z rodu Lancasterovcov. Žigmunda Luxemburského sprevádzalo veľa magnátov a šľachticov aj z územia súčasného Slovenska.

Prezident kráľovnej daroval drevenú plastiku a šperkovnicu, princ Filip dostal fujaru. Prezident na nej aj zahral, vyzval ho princ, a kráľovský pár mu zatlieskal. „Bolo to veľmi dobré,“ pochválila kráľovná. Prezident mal pre panovníčku pripravený ešte jeden dar – prekvapenie, ktoré chcel zverejniť až na večeri.

(mož)

Busha a Putina chránili viac

Policajtov bolo v uliciach veľa, kontroly prísne neboli.

Na prechádzku britskej kráľovnej ulicami Bratislavy dohliadali stovky policajtov i špeciálne jednotky, no jej ochrana bola oveľa menej nápadná ako pri bratislavskom stretnutí Bush – Putin. Zatiaľ čo k americkému prezidentovi sa dalo dostať na Hviezdoslavovom námestí len po dôkladnej osobnej kontrole, niekoľko stoviek ľudí, ktorí prišli pozdraviť Alžbetu II., nikto nekontroloval.

Pri návšteve Busha v centre mesta polícia dôrazne varovala, aby nikto na okolitých budovách neotváral okná. Na Hlavnom námestí včera kráľovnej mávali z okien pracovníci gréckej ambasády aj okolitých domov. Ani ostreľovačov nebolo príliš vidieť. Ukázali sa len niekoľkí „kukláči“ na veži Starej radnice, nad centrom krúžil policajný vrtuľník.

Bush si so sebou priviezol zásahovú jednotku s ostrostrelcami i mobilnú komunikačnú centrálu, ktorou dokáže riadiť bezpečnostné sily USA i v zahraničí.

(knm)

Britskí novinári sa tešia na Tatry

Návštevu Alžbety II. monitoruje dvadsať britských novinárov vrátane denníka The Times, magazínu OK a agentúr. Väčšina sa tešila na návštevu Tatier a stretnutie s Nicolasom Wintonom. Reportérka televízie Sky News včera vo vstupe povedala, že historické centrum Bratislavy zaplnili fanúšikovia britskej panovníčky, reportér BBC hovoril o úspešnom Slovensku, ktoré je po 60 rokoch pevnou súčasťou Európy.

Dnešný program

12.00 – príjazd lanovkou na Hrebienok, prechádzka

12.40 – príjazd do Spišskej Soboty, prehliadka kostola a stretnutie s folkloristami a remeselníkmi na námestí

13.15 – príchod na zimný štadión v Poprade

13.35 – odlet kráľovnej s manželom do Londýna

Kráľovná sa stretla s Wintonovými „deťmi“

Šesť zo 669 zachránených Wintonových detí sa včera popoludní stretlo s britskou kráľovnou na Devíne.

Lady Milena Grenfell-Bainesová odišla z Československa ako deväťročná s mladšou sestrou a sesternicou jedným z posledných transportov Nicolasa Wintona, ktorý pred nacistami zachránil stovky detí. Bola presvedčená, že idú na výlet. „Pre mňa to bolo dobrodružstvo,“ spomína rodáčka z Prahy. Do Československa sa vrátila len ako turistka.

Jej otca varovali pred gestapom a sám ušiel do Anglicka ešte pred okupáciou. „Otec totiž v 30. rokoch pomohol získať české občianstvo spisovateľovi Thomasovi Mannovi,“ vysvetľuje lady Grenfellová. Jej čeština je stále výborná.

Opäť s rodinou

S anglickou rodinou, ktorá ju adoptovala, keďže otec v Anglicku ťažko ochorel, bývala rok neďaleko Manchestru. „Mama – lekárka sa zázrakom dostala do Anglicka rok po našom odchode.“ Ostatní príbuzní zahynuli v koncentračných táboroch.

Lady Grenfellová študovala v Anglicku na českej škole, tam spoznala aj ďalšie Wintonove deti. „S kráľovnou som sa zatiaľ stretla len nepriamo, otvárala niekoľko stavieb môjho muža,“ hovorí žena, ktorá sa v 50. rokoch vydala za známeho anglického architekta. Britskej panovníčke by ukázala predovšetkým Tatry.

Osud spisovateľky a prekladateľky Věry Gissingovej, ktorá dnes žije neďaleko Windsoru, bol o čosi zložitejší. Mala necelých jedenásť rokov a jej sestra pätnásť, keď ich rodičia poslali Wintonovým vlakom do Británie. Deťom bolo jasné, že nejdú na výlet. „Do nášho domu sa po napadnutí Československa nasťahoval nemecký dôstojník a zakázal nám hovoriť česky. Vtedy som sa rozhodla, že už nik­dy neprehovorím ani slovo v nemčine a udržím si češtinu za každú cenu,“ hovorí Gissingová plynulou češtinou.

Žiť tu už nemohla

Nacisti ju pripravili o celú rodinu, len jej teta prežila niekoľko koncentračných táborov. Po skončení školy v Anglicku sa vrátila na tri roky do Československa. Komunistický prevrat ju však prinútil odísť opäť do Anglicka. „Pracovala som ako prekladateľka z češtiny do angličtiny vo vydavateľstve, neskôr som začala písať vlastné knihy.“ Najväčší záujem je o zatiaľ nepublikovaný rukopis jej denníka, ktorý si písala už pred odchodom do Anglicka.

So svojím záchrancom Nicolasom Wintonom sa obe dámy i ďalšie „deti“ stretli až v roku 1988 v britskom televíznom programe. Stretnutie s Alžbetou II. na Slovensku vidia ako symbolickú spomienku na miesto, kde sa všetko začalo a vďaka Wintonovi sa neskončilo.

Martina Kováčová

Máme Bôrik, elegancia a luxus nám chýbajú

Kráľovnú sme ubytovali v bývalom straníckom hoteli s dobrou polohou, ale je poznačený socialistickou atmosférou.

Hotel Bôrik má skvelú polohu s výhľadom na Dunaj, luxusne zrekonštruované apartmány, zostáva však provinčným bývalým sídlom komunistov. Práve komunizmus bol dôvodom, prečo k nám desaťročia kráľovná Alžbeta II. nezavítala a práve na Bôriku sme ju ubytovali, Slovensko totiž reprezentatívny priestor nemá.

„Bôriku chýba vznešená elegancia a luxus v pravom zmysle slova,“ hovorí hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta. Pred rokom sme tam ubytovali holandskú kráľovnú Beatrix. Americký prezident George Bush býval v roku 2005 v rezidencii veľvyslanca pod Slavínom. Kde hľadať riešenie? Hrad nie je prispôsobený na oficiálne hostiny, nedá sa tam variť. Prezidentský palác nemá zázemie ani len na to, aby sa tam dalo bývať.

Najviac sa hovorí o kaštieli v Rusovciach, ktorý je roky zanedbaný a zatvorený. Je obkolesený parkom, kde by mohli byť záhradné párty, je mimo mesta a dalo by sa tam bývať. O kaštieli sa hovorilo vlani v lete, keď prezident Ivan Gašparovič navrhol, aby sa z Rusoviec stalo štátne reprezentačné sídlo.

Podľa prezidentovho hovorcu Mareka Trubača sa zatiaľ v tejto veci nekoná, prioritou vlády je rekonštrukcia hradu a obnovu kaštieľa zatiaľ reálne nezvažuje. Peniaze na rekonštrukciu mal zaistiť aj predaj rezidencie na Slavíne, ktorú Gašparovič nepoužíva.

(dot, japa)