Keď sa rozchýrilo, že tvorca Fontán pre Zuzanu Dušan Rapoš nakrúca o cigánskej primáške z 18. storočia, prijali sme to pozitívne. Veď na zábavu s dievčatami, hudbou a romantikou je aspoň taký špecialista, ako Zdeněk Troška na Kameňáky. Ak sa od iných jeho filmov bude Cinka Panna líšiť len tým, že sa neodohráva dnes a nesprevádza ju bezstarostný popík Vaša Patejdla, môže to byť dobré.
Všetko alebo nič?
Po premiére si neveriacky pretierame oči a riešime otázku: čo sme vlastne videli? Príbeh geniálneho talentu, ktorý sa prederie bojom k víťazstvu? Osud ženy, čo sa dokázala vzoprieť dobe? Romancu plnú vášní? Drámu na pozadí kuruckých vojen? Umeleckú výpoveď? Zábavu pre pospolitý ľud? Pokus o všetko z toho odrazu?
Dramaturgia nedokázala vytriediť podstatné od balastu, ani len oddeliť príbeh od epizód. A tak sa namiesto legendárnej huslistky do popredia dostala zápletka o cenných listinách, čo by možno dokázal napraviť strih.
Napokon – snímka je taká roztrieštená a tak veľmi stráca tempo (vlastne ho ani nenadobúda), že 122 minút je zbytočne veľa. Iné chyby sú podstatnejšie.
Sugestívnosť. Cudzie slovo?
Najväčšou devízou kinematografie je, že film diváka vtiahne, pohltí, nechá ho žiť príbeh. Cinka Panna nie. Každý náznak sugestívnosti je dôsledne potlačený.
Predovšetkým zlými dialógmi, plytkými, papierovými, banálnymi, teatrálnymi, frázovitými, popisnými, absolútne nevhodnými.
Zlé je aj ich podanie. Ťažko možno uveriť Cigánom, ktorí s precíznou scénickou výslovnosťou rozprávajú hlúposti. Rovnako sa vyjadrujú kuruci, labanci, šľachtici i poddaní.
Vo filme účinkujú aj neherci – Rómovia, no predabovali ich. Len občas utrúsia slovko-dve z rómčiny, ktorá prenikla do nášho súčasného jazyka. Maďarskí herci sú samozrejme dabovaní, ale Martin Dejdar rozpráva po česky.
Zmätenosť a neujasnenosť sa prejavuje v absencii motivácie postáv. Nedozvieme sa, prečo robia to, čo robia. Herci to teda mali ťažké. Predstaviteľke titulnej úlohy, sedemnásťročnej Gruzínke Anne Gurji z filmárskej rodiny Giorgobianiovcov to na plagáte svedčí. Kaukazská krásavica akoby medzi Rómov zablúdila z Paradžanovovej Farby granátového jablka.
Čo tu robím
O tom, že je urastená a krásne klenutá, nás bez ostychu presvedčí, no nie o tom, že je geniálnou cigánskou huslistkou. Zuzana Kronerová mala byť rómskou vedmou, zostala len utáranou klebetnicou. Martin Huba prenáša svoje rozpaky aj na nás: Čo tu robím?
Stotožneniu diváka prekáža aj monumentálna scénická hudba Arpáda Kákonyiho, protiklad čistej rómskej muziky. A ak sa náhodou vyskytne vzácna chvíľa, keď neprekáža scenár, obsadenie, herecký „výkon“ ani hudba, zaradia autori do smrteľne vážne sa tváriaceho príbehu bláznivý detinský žart. Napokon to všetko zavŕši po slovensky spievajúci doživotný slávik Gott v pesničke Vaša Patejdla.
Plytké symboly s hodnotou klišé striedajú zábery z vysoko štylizovaného „všedného“ života Rómov i šľachty. S dobovou vernosťou a autenticitou si film nerobí starosti, lieta od stredoveku po súčasnosť. Samostatnou kapitolou sú erotické scény bez poézie, nehy, vášne i erotiky, zato s klipovou „estetikou“. Nejasný napokon zostáva čas, príbeh, autorský zámer, ale i samotný žáner.
Prínos pre iné filmy
S krátkym odstupom sa k nám dostáva ďalší koprodukčný historický film so slovenskou účasťou, ktorý vyvoláva predovšetkým rozpaky. Jeho najväčším prínosom je, že snímky Polčas rozpadu, Muzika a áno, aj Bathory sa vám po ňom budú vidieť o poriadny kus lepšie.
Recenzia/film
Cinka Panna (Gypsy Virgin). Slovenská republika – Česká republika – Maďarsko 2008, 122 min
Réžia: Dušan Rapoš. Scenár: Ľubomír Slivka. Kamera: Ján Ďuriš. Hudba: Arpád Kákonyi. Hudobná spolupráca: Ján Berky Mrenica.
Hrajú: Anna Gurji, Martin Huba, Zuzana Kronerová, Jozef Vajda, Martin Dejdar, Marián Slovák, Balázs Mózes
Premiéra v SR: dnes
Autor: Miloš Ščepka
