BRATISLAVA. K prirovnaniam, ktoré spochybňujú druhý pilier, pridal premiér Robert Fico v pondelok ďalší. To, čo sa stalo na Islande, sa podľa neho „kedykoľvek môže stať aj ľuďom v druhom pilieri na Slovensku, lebo nikto za nič neručí“.
Čo sa stalo na Islande
„Na Islande neskrachovali penzijné fondy, ale banky. No ľuďom sa to lepšie interpretuje,“ povedala poslankyňa za SMK Klára Sárközy. Islandská vláda, banky aj občania žili nad svoje pomery. Banky to v snahe mať čo najväčšie zisky prehnali, firmy sa výrazne zadlžovali. „Nehovorím, že islandské penzijné fondy nemajú problém.
Očakáva sa, že možno už budúci rok budú ľuďom vyplácať nižší dôchodok. No nie je pravda, že ľudia nedostanú nič,“ povedal Peter Goliaš z inštitútu Ineko. Pokiaľ ide o penzijné fondy, štát ich požiadal, aby časť peňazí investovali do domácich cenných papierov a pomohli tak islandskej korune.
Na Slovensku je tretina peňazí rastových fondov na úložkách v banke, okolo 15 percent majetku je v akciách. V majetku fondov tvoria asi 20 percent dlhopisy Slovenskej republiky. „Chce svojimi vyjadreniami premiér naznačiť, že verejné financie sú v problémoch a nebudú schopné uhradiť svoje záväzky z týchto dlhopisov?“ pýta sa Radovan Ďurana z inštitútu INESS.
Pravdou je, že asi jedno percento objemu majetku dôchodkové spoločnosti investovali aj do dlhopisov investičnej spoločnosti Lehman Brothers, niektoré aj do dlhopisov islandských bánk. Lehman Brothers skrachovala, islandské banky sú v nútenej správe. Odrazilo sa to aj na výkonnosti dôchodkových fondov.
Návratnosť investícií do cenných papierov Lehman Brothers sa podľa údajov Asociácie DSS momentálne odhaduje na osem percent. Odhaduje sa, že ak sa situácia na finančných trhoch upokojí, čo môže byť o rok, možno o dva, ich hodnota sa zvýši na 40 až 60 percent pôvodnej ceny.
Preverí ich budúcnosť
Podľa ekonóma Vladimíra Baláža riziko nezávisí od toho, či je jedno percento majetku v cenných papieroch s takmer nulovou hodnotou veľa, alebo nie, ale či sa neskôr neukáže niečo iné. „No dá sa povedať aj to, že úverová história Lehman Brothers bola lepšia ako napríklad vládnych cenných papierov Argentíny, ktorá vo svojej histórii skrachovala už niekoľkokrát,“ povedal Baláž.
Posledné Ficove vyjadrenia o druhom pilieri predchádzali rokovaniu parlamentu, ktoré sa začalo včera. Poslanci rozhodnú aj o tom, či sa druhý pilier otvorí od 15. novembra do konca júna 2009. Vláda má už pritom jasno v tom, koľko ľudí z druhého piliera vystúpi. Nebude to menej ako 100tisíc a získa tak 10 miliárd korún.
Baláž vidí problém v tom, že ľudia vstupovali do druhého piliera bez toho, aby niekto overil ich vzťah k riziku. „Práve preto takéto vyjadrenia premiéra mnohých ľudí dostihnú.“
Chce svojimi vyjadreniami premiér naznačiť, že verejné financie sú
v problémoch a nebudú schopné uhradiť svoje záväzky z týchto dlhopisov?
Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS.
Autor: Mariana Onuferová
