lnu súťaž. Existuje však ešte jedna akadémia, v ktorej sa pár dní stráviť oplatí. Barcelóóóóna... slávna rovnomenná pesnička Freddieho Mercuryho a Montserrat Caballé napadne mnohým ľuďom ako prvá pri zmienke o meste, ktoré je centrom Katalánska. Jeho vzťah k Španielsku je podobný ako New Yorku k zvyšku Ameriky - je to niečo úplne iné. Iná je aj skupina Queen, v ktorej miesto pri mikrofóne prebral iný hlas, a rovnako, ako sa tým zmenila, došlo k zmene hudby ako takej. Už sa dávno nerobí iba brnkaním na gitarách, ale aj s pomocou elektroniky.
Skrotiť elektroniku pod dohľadom známejších kolegov sa každoročne snaží aj niekoľko mladých muzikantov z celého sveta, ktorí sa dostanú do Red Bull Music Academy (RBMA). Projekt oslávil tento rok prvé okrúhle výročie a usadil sa práve v Barcelone. A keďže už tretí rok za sebou sa do doň nezmestil nik z našej scény, a ono ani tých prihlášok vlastne až tak veľa nechodí, organizátori sa rozhodli zaplatiť letenky a ubytovanie trom slovenským médiám, aby to zažili a napísali, čo si o akadémii myslia. Môžete veriť, nemusíte, išiel som tam s tým, že ak sa ukáže, ako si ďalšia nadnárodná firma iba robí imidžové promo, pekne jej to natriem.
Neakademická akadémia
RMBA sa koná už desať rokov. Prvý- a druhýkrát bola v Berlíne, potom vždy v inom svetovom meste. Na svet ju priviedli traja hudobní nadšenci z Nemecka. V správnom čase sa dostali do správnej kancelárie veľkej firmy, kde ich nápad odomkol zásuvky s veľkými peniazmi. „Chceme vytvoriť miesto, kde sa môžu dať dokopy ľudia s rôznym kultúrnym a hudobným zázemím a zistiť, čo vlastne robia. Potom im dať možnosť naučiť sa niečo od druhých, zobrať si to domov a podeliť sa o to," hovorí Many Ameri, jeden zo spomínanej trojice. „Znie to možno ako fráza, ale zoberte si napríklad tohtoročných Bouraka Sound System. Jeden z nich bol účastníkom akadémie, potom dosiahol veľký úspech so skupinou, no stále robí workshopy alebo napríklad pomáha ľuďom s pirátskymi rádiostanicami."
Kulturfabrik
Jeden z mýtov tvrdí, že ide o fabriku na dídžejov. Je to pravda len spolovice. Dídžeji dominovali iba na prvých ročníkoch akcie, dnes sú účastníkmi najrôznejší muzikanti, no priestor, v ktorom sa akadémia usadila v Barcelone, je naozajstná fabrika. Textilná továreň patrila začiatkom 20. storočia medzi najväčších zamestnávateľov v Barcelone, na jeho konci však už bola len prázdnym chátrajúcim priestorom. Kým v Bratislave by ho už nejaký developer stihol nahradiť novým preskleným monštrom, tu sa zachoval. Nová izolácia, nové okná, prednášková miestnosť, niekoľko nahrávacích štúdií, rádio, zóna na občerstvenie.
Oživená fabrika zostane po skončení mestu s jedinou podmienkou - musí sa naďalej využívať na kultúru. Vyzerá to nádejne, na stole už je dohoda s magistrátom, ktorý chce zveriť priestor mladým aktivistom z Centre for Cultural Creation, a komunita miestnych umelcov počas RBMA zaplnila interiér výstavou svojej tvorby súvisiacej s hudbou. Podobné prepojenia súkromných a magistrátnych peňazí s umeleckými aktivitami plus k tomu zachránená stará priemyselná budova je bežný model, ktorý nájdete vo väčšine európskych metropol. Zaužíval sa preň názov Kulturfabrik. Jedna taká u nás existuje v Žiline, druhá rastie v Košiciach. Obyvateľ či návštevník nášho hlavného mesta nájde Kulturfabrik najbližšie v Hainburgu.
Ísť alebo nejsť?
Dalo by sa očakávať, že mladá generácia hudobníkov (limit na prijatie je 35 rokov) zoberie RBMA ako výzvu niečo dokázať. Je to pravda, ktorá však neplatí pre Slovákov. Za posledné tri roky sa do akadémie nedostal ani jeden, zrejme aj preto, že prihlášok zo Slovenska veľa neprišlo, takže vlastne ani nebolo koho vyberať.
„Stretol som sa s názormi typu - tam sa nemám šancu nikdy dostať. Ľudia si neveria. A mnohí to zase vzdajú pri prihláške," myslí si náš sprievodca Barcelonou Robo Brieška. Sám je aktívny ako dídžej a tvrdí, že dostať sa do akadémie má zmysel. Nedostatok sebadôvery môže odstrániť niekoľko vydarených koncertov, aký problém je však pri vypĺňaní kolónok formulára? „Scanuje osobnosť človeka. Sú tam otázky, pri ktorých treba dosť premýšľať. Jedna z nich je napríklad: Ako by ste opísali hudbu, ktorú robíte, svojím starým rodičom? alebo Kde by ste sám seba zaradili na mape súčasnej hudby?."
Ľudia z akadémie súhlasia s istou náročnosťou, ale hovoria, že inak to nejde: „Chápeme, že mnohých to môže odradiť. Ale máme vysoké nároky. Mnohí záujemcovia sa dostali do akadémie až na druhý-tretí pokus. Dať dokopy demonahrávku vie skoro každý, ale my potrebujeme poskladať tím, ktorý bude spolu fungovať niekoľko dní," tvrdí Many Ameri.
Lektori
Ďalším špecifikom celého projektu je, že hoci lektormi sú známi muzikanti, ich mená sa zverejňujú až na poslednú chvíľu. Takže ako účastník akadémie alebo novinár si ťažko vyberiete ideálny termín. V čase, keď sme napríklad prišli my, konali sa iba menej atraktívne koncerty a zažili sme iba prednášku Appleblima. Otcovia „electronic body music", skupina Front 242, vychytený triphopový producent Goldie či hviezda hudby tvorenej pomocou gitary a laptopu Fennesz a ďalší prišli do Barcelony v iných dňoch. Prečo teda tie tajnosti?
„Na jednej strane veríme, že je vhodné oznámiť mená účastníkom, až keď sú už priamo na mieste. Keby si mohli vyberať oni sami, aj vy novinári, zaujímali by vás najmä známe mená a tie sa nedajú zohnať na každý deň. Zároveň ich je dosť ťažké tajiť. Keďže sme sa rozhodli robiť veľké akcie v meste, bez promovania na koncert ľudia neprídu. Takže sa dá dovtípiť, kto a kedy príde," hovorí Many Ameri. „A potom je tu logistický problém. RBMA neplatí lektorov. Máme len symbolickú sumu, ale tú rozdeľujeme všetkým rovnako, bez ohľadu na to, či ide o víťaza Grammy, alebo nejakého mladíka venujúceho sa dubstepu. To sa traduje už od prvého ročníka, keď sme mali minimálny rozpočet. Vždy šlo o ľudí, ktorých ten projekt zaujal a nemajú problém podeliť sa so začínajúcimi kolegami o svoje znalosti. Nechceme ich bookovať, aby to pre nich bol len jeden termín v kalendári, ale aby sem prišli radi niečo odovzdať."
Kde nabudúce?
Nie každý muzikant dokáže rozprávať o tom, čo robí, ale napríklad v úvode spomínaní Bouraka Sound System alebo dubstepový producent Appleblim, ktorých sme mali možnosť zažiť prednášať v Barcelone, si s tým poradili. A keďže prednášajú známi hudobníci, účasť netreba naháňať a namiesto driemania sa väčšinou rozbehne celkom živá diskusia.
Kde bude najbližšia akadémia, sa ešte nevie. Jedinou istotou je, že určite nie v Berlíne, Dubline, New Yorku, Londýne, Sao Paule, Kapskom Meste, Ríme, Seattle, Melbourne, Toronte ani v Barcelone. Vo svete existuje dosť ďalších miest, kde by sa mohla rozložiť. Vôbec nie je vylúčené, že raz docestuje aj na Slovensko, lebo krajiny z bývalej východnej Európy sú na mape RBMA ešte nepopísané. To už sa bez nejakých našich muzikantov snáď nezaobíde.
Tímová práca namiesto ega
Jedným z trojice zakladateľov projektu hudobnej akadémie je aj MANY AMERI. Hekticky ho po jej priestoroch pobehovať neuvidíte a aj mobili mu počas nášho polhodinového stretnutia zazvonil iba raz.
Váš projekt existuje už desiaty rok a stále ho robia aj traja ľudia, ktorí ho vymysleli. To je tak dobre platené alebo vás to tak baví?
Jadro projektu tvorí so mnou osemnásť ľudí, zvyšok produkčného tímu sa každoročne obmieňa. Je to okolo osemdesiat ľudí z mesta, kde sa rozhodneme usadiť. Od architekta, ktorému zveríme prebudovanie vytypovaného priestoru na akadémiu, až po tých, ktorí sa starajú o jedlo. Lokálny prvok je veľmi dôležitý a či tomu veríte, alebo nie, poháňa nás dopredu. Tým, že sa každý rok vždy presunieme inde, je to každý rok skrátka iné aj pre nás.
Akadémia vznikla na podporu elektronickej tanečnej hudby, no dnes je situácia na scéne úplne iná.
Veci sa zmenili, ale vízia je stále rovnaká. Ak sa pozriete na program prvého ročníka, myslím, že dôvod, pre ktorý sme akadémiu zakladali, je jasný - inšpirovať mladých muzikantov. Je pravda, že vtedy bolo osemdesiat percent účastníkov dídžejmi, ale zoznam lektorov bol rovnako rozmanitý, ako je dnes. Keď sme po prvom ročníku rozšírili možnosť účasti na viaceré krajiny, už len pre fakt, že odrazu nesedela pokope iba banda Nemcov, Rakúšanov a Švajčiarov, vzniklo množstvo zaujímavej hudby. Teraz sme mali žiadosti z 83 krajín a účastníkov s 36 národnosťami. Toto je pre nás ešte zásadnejšia zmena ako fakt, že namiesto dídžejingu sa trendom stalo venovať sa vlastnej produkcii a že dnes je možné dostať sa k elektronike aj ovládať ju oveľa jednoduchšie.
Tento rok oslavujete prvé okrúhle výročie. Zmenilo to niečo zásadné v programe oproti minulosti?
V decembri bude v Londýne jubilejný koncert, to bude oslava. Pochopiteľne, každý rok sa snažíme, aby to bolo stále lepšie a lepšie, ale nepokúšali sme sa zmeniť akadémiu ako takú. Základný princíp je stále rovnaký - dve skupiny účastníkov po dvoch týždňoch, vybudovanie nahrávacích štúdií, rádia a prednáškového priestoru. Tento rok sme najviac úsilia strávili tým, aby sa budova po našom odchode naďalej využívala na kultúrne účely. Zároveň sme chceli byť čo najviac prítomní v meste, preto sme sa po dohode s ním rozhodli spoločne urobiť sériu koncertov zadarmo. Išlo nám skrátka o to, aby sa akadémia stala viac verejnou vecou ako doteraz. V meste sme mali tri veľké open-air akcie, na dubstepový večer Appleblima prišlo tridsaťtisíc ľudí. V minulosti sme robili komorné akcie v kluboch pre pár ľudí.
Ako vlastne vyzerá rozhodovací proces, podľa čoho si vyberáte účastníkov?
Tento rok sme dostali vyše dvetisíc prihlášok do našej centrály v Kolíne. Každá z nich obsahuje cédečko a vyplnený formulár. O účastníkoch rozhoduje porota zložená z dvanástich ľudí, ktorá sa mení. Sú v nej bývalí lektori, ale aj účastníci. Každú z prihlášok posudzujú nezávisle dvaja ľudia. Spravidla sa najskôr číta prihláška a až potom počúva hudba. Nezáleží na talente, keď je niekto príliš zahľadený do seba alebo nie je otvorenej mysle, môže byť skvelý muzikant, ale akadémia nie je tá správna vec pre neho. Zbytočne by tu márnil čas. Našou snahou je urobiť „eagle-free zone", kde netreba dokazovať, čo všetko viete, ale skôr spolupracovať s ostatnými. Takto sa vyselektuje približne dvesto kandidátov. Každý z nich je sám osebe dobrý, ale my potrebujeme vytvoriť dve skupiny po tridsať ľudí tak, aby robili rôznu hudbu a pochádzali z rôznych krajín. Dôležité je poskladať z účastníkov pestrý tím, v ktorom sa môžu navzájom obohatiť. Nepotrebujeme dávať dokopy napríklad skupinu dubstepových producentov len preto, že dubstep je práve in.
