Roberta Lenhart, North Hollywood, Kalifornia,USA
Asi nešokujeme mnohých ľudí, keď povieme, že odpoveď znie: dôvera. Ekonomike by v novom rozbehu pomohla veľká injekcia dôvery.
Obľúbenosť prezidenta Busha pred koncom funkčného obdobia je pod 30 percent.
Niekoľko týždňov pred voľbami nemôžu vodcovia Kongresu, s ešte nižšou percentuálnou obľubou, urobiť nič bez podozrenia z vedľajších úmyslov.
Pochvalná reč predsedníčky snemovne Nancy Pelosiovej pred prvým hlasovaním o návrhu reštrukturalizačného zákona o 700 miliardách dolárov bola v zásade volebným príhovorom demokratov, a hĺbanie vodcu väčšinovej strany v Senáte Harryho Reida o hroziacom konci nemenovanej poisťovne uvrhlo celú brandžu do krkolomného pádu akciového trhu.
Jediní ľudia, ktorí poskytujú akú-takú nádej v Kapitole, sú minister financií Hank Paulson a predseda federálnej rezervy Ben Bernanke. Ani jeden z nich neprišiel do Washingtonu ako všeobecne známy verejnosti: Paulson bol investičný bankár a Bernanke akademik Brečtanovej ligy (skupiny prestížnych univerzít) a nanešťastie ani jeden z nich sa neukázal ako zdatný komunikátor.
Nazdávame sa, že existuje východisko. Vodcovia v krízových situáciách môžu obnoviť dôveru rozhodnými krokmi.
Sú pre ne typické: rýchlosť, transparentnosť, otvorenosť a jednoduchosť. Tieto štyri kritériá tvoria akúsi clonu dôvery. Ak ich vedenie postupne napĺňa, obnovuje sa miera dôvery.
Niekoľko opatrení, ktoré nedávno uplatnil Washington, ľahko prejde clonou dôvery. Vezmime si nedávne zvýšenie záruky Poistnej korporácie federálneho vkladu na bankové vklady zo 100-tisíc dolárov na 250tisíc. Stalo sa to doslova zo dňa na deň – to je rýchlosť!
Rovnako si vezmite tri prvky vládneho reštrukturalizačného plánu v hodnote 700 miliárd dolárov, známeho ako Program odškodnenia problémových aktív. Jeden program ostáva naďalej skvelým tvorcom dôvery: priama investícia do vlastného kapitálu bánk bez hlasovacieho práva. Mohlo by k nej dôjsť rýchlo a vzhľadom na jasnosť toho, čo robí a komu pomáha, tu existuje len malý priestor na dezinterpretácie.
Ostatné dva programy – plán znížiť výskyt zhabania hypotekárneho majetku vykupovaním hypoték a plán vydražiť škodlivé cenné papiere zo súvah bánk – sú čosi iné.
Obe opatrenia by mohli fungovať z dlhodobého hľadiska, ale určite nespĺňajú kritériá rýchlosti. Viete si predstaviť majiteľov domov, ktorí chcú naliehavo vedieť, prečo vláda znovu rokuje o hypotékach ich susedov, a nie o ich vlastných?
Pre riaditeľov z tohto vyplýva ponaučenie: keď nadíde kríza, je neskoro začať rozmýšľať nad vlastnou dôveryhodnosťou.
Dôvera je základom efektívneho vedenia. Vodcovia na všetkých úrovniach ju musia budovať slovami i činmi.
V komunikácii sa musia vyhýbať zbytočne zložitej hatlanine. Nemôžu ponúkať bezduché skandovanie.
Ďalším pomocným nástrojom je kontakt so svojimi ľuďmi, vytváranie vzťahov na intuitívnej úrovni. Mali by usporadúvať živé, nespútané mestské zhromaždenia. Čím autentickejším sa vodca ukáže, tým autentickejší budú na oplátku jeho ľudia.
Dúfajme, že dôvera sa vráti do Washingtonu 4. novembra so zvolením nového prezidenta a Kongresu. Pre riaditeľov by mala súčasná kríza znieť ako umieračik.
Budujte dôveru už dnes: zajtra bude prineskoro.
New York Times Syndicate začal koncom roka 2005 týždenne uverejňovať otázky čitateľov a odpovede Jacka a Suzy Welchovcov. Otázky sa posielajú na adresu Winning@nytimes.com. Najzaujímavejšie z nich sa dostávajú na stránky New York Times. Denník SME ich prináša v pravidelnom seriáli.Autor: Jack & Suzy Welchovci
