V roku 2002, dva roky po vstupe U. S. Steel do Východoslovenských železiarní Košice, začala spoločnosť s americkým kapitálom odvážny projekt zamestnanosti Rómov. Dnes je súčasťou personálnej politiky spoločnosti. Rozprávali sme sa o ňom s viceprezidentom U. S. Steel pre ľudské zdroje MARTINOM PITORÁKOM..

Začnime od konca. V súčasnosti zamestnávate formou personálneho lízingu zhruba 150 Rómov z Veľkej Idy, Šace a Luníka IX. Je to veľa, alebo málo?

„Toto číslo platilo v lete. Dnes u nás pracuje už 170 ľudí z radov rómskej populácie. Pred siedmimi rokmi sme pokusne zamestnali prostredníctvom obecného úradu prvých osem ľudí z Veľkej Idy a v ten istý rok sme ich počet zvýšili na dvadsať. Nárast je teda evidentný. Z pohľadu počtu nezamestnaných to možno nie je veľa. My si ale nemyslíme, že dokážeme vyriešiť problém nezamestnanosti najpočetnejšej skupiny ľudí, ktorí sa ekonomicky a sociálne ocitli na periférii spoločnosti. Nie je to ani cieľ projektu."

Čo je teda cieľom projektu?

„Zlepšiť životné podmienky aspoň v časti rómskej komunity. Práca nedáva ľuďom len obživu, ale prináša aj množstvo vedľajších efektov. V rodinách Rómov, ktorí pracujú u nás, sa napríklad zlepšila dochádzka detí do školy. Starosta Veľkej Idy dal všetkým podmienku, že v U. S. Steel dostane prácu len ten, kto sa postará, aby deti chodili riadne do školy. Časť z nich sa presťahovala z chatrčí do nových nájomných bytov. Stály príjem im umožňuje uhrádzať platby za nájom. Je to klasický príklad, že jedine zamestnanie vedie k prekonávaniu ekonomických a sociálnych problémov."

Vy ste sa pustili do projektu bez štátnych dotácií či peňazí z eurofondov. Prečo? Čo vás motivovalo?

„V roku 2002 žiadala od nás obec Veľká Ida, ktoré leží v bezprostrednej blízkosti areálu, finančnú pomoc. Keď si vtedajší prezident John Goodish prešiel obec a videl strašné podmienky v rómskej osade s 1300 obyvateľmi a so stopercentnou nezamestnanosťou, uvedomil si, že peniaze by sa prejedli a nikomu by nepomohli. Všetky problémy osady, počnúc fetovaním, cez úžeru a kriminalitu, generuje nezamestnanosť. Tak sa zrodil nápad poskytnúť Rómom prostredníctvom obce prácu."

Vytvárali ste špeciálne pre nich pracovné miesta? Alebo ste prijímali Rómov na úkor vlastných zamestnancov?

„Žiadne pracovné miesta sme umelo nevytvárali. Závody zmapovali situáciu a kde to bolo možné, presunuli svojich kmeňových zamestnancov z menej kvalifikovaných pracovných miest na iné. Uvoľnil sa teda priestor na pomocné práce pre nekvalifikovaných ľudí."

O Rómoch sa zvykne hovoriť, že pracovať sa im jednoducho nechce. Aký bol záujem o prácu v U. S. Steel?

„Spočiatku záujem niekoľkonásobne prevyšoval naše možnosti. Museli sme urobiť tvrdší výber. Veľmi nám v tom pomohli starosta Veľkej Idy František Šnír, starosta Šace Rudolf Reštei a duchovný na Luníku IX Jozef Červeň. Všetci majú dokonale zmapovaných obyvateľov, poznajú kvality ľudí, ich rodinné pomery. Prednosť dostali väčšinou otcovia viacdetných rodín. My sme akceptovali ich odporúčanie. Našou úlohou bolo skôr zacvičiť ľudí, vyškoliť ich v oblasti bezpečnosti práce, keďže viacerí boli dlhodobo nezamestnaní, museli opäť získať pracovné návyky."

Koľko ľudí zotrvalo v zamestnaní?

„Približne štyridsať percent z tých, ktorých sme prijali. Treba však povedať, že fluktuácia je u nich vyššia. Viacerí odišli do iných firiem, aj do zahraničia, niektorí sa ale vrátili. Pokiaľ neporušili pracovné predpisy, opäť sme ich prijali. Ale aj odchod za do inej firmy hodnotíme pozitívne. Aj tým sme dosiahli cieľ nášho projektu."

Aké kritériá museli spĺňať?

„Zo 170 ľudí, ktorým dávame prácu, len približne 87 percent malo ukončenú len základnú školu, dvanásť percent skončilo učňovku bez maturity, len jeden mal ukončenú školu s maturitou. Vzdelanostná úroveň teda nepripadala do úvahy. Hlavným kritériom bola chuť pracovať. Starostovia mali v tom dokonalý prehľad. A samozrejme, zdravotný stav."

Je všeobecne známe, že v U. S. Steel sú veľmi prísne kritériá na disciplínu. Nemajú s tým Rómovia problémy?

„Pravidlá sú pre každého bez výnimky rovnaké. Vo firme sme napríklad vyhlásili vojnu alkoholu. Kontrolám sa rovnako podrobujú všetci. Aj oni si uvedomujú, že alkohol by ich pripravil o prácu. Je to ďalšie pozitívum. Pravda, nie všetci sa s tým vedia vyrovnať. Tí ale už u nás nepracujú. Najväčším problémom sú absencie. Nemôžme tolerovať, keď niekto niekoľkokrát nepríde do práce bez toho, aby sa ospravedlnil. Vedia to aj starostovia, pretože sú povinní nám dať za neprítomného pracovníka adekvátnu náhradu."

Má U. S. Steel skúsenosti zo zamestnávania marginalizovaných skupín obyvateľstva v USA, alebo sa zrodil v košických podmienkach.

„Neviem, či taký projekt fungoval aj v USA. My sme vychádzali zo špecifických potrieb regiónu. Všeobecne ale platí, že U. S. Steel je otvorená spoločnosť aj pre marginalizované skupiny. Myslím si, že je to všeobecne prospešné."

Rómov zamestnávate formou pracovného lízingu. Ich zamestnávateľom je vlastne obecný či miestny úrad, ktorý vám ich prepožičiava. Nie je to degradácia človeka na produkt?

„Nevidíme na tom nič zlé. Je to bežná prax aj v zahraničí. Na konci každého kalendárneho roka ponúkame najlepším pracovníkom a absolventom rôznych odborných kurzov pracovnú zmluvu na neurčito a stávajú sa kmeňovými zamestnancami U. S. Steel, alebo niektorej dcérskej spoločnosti. Samozrejme, že sa to odráža aj na výške mzdy. Myslím si, že je to pre nich silný motív."

Koľko u vás zarábajú?

„Neradi by sme to zverejňovali. A čo sa týka tejto skupiny pracovníkov, napríklad aj kvôli úžerníkom. Plat je každého súkromná vec. Môžem ale povedať, že zarábajú podstatne viac ako je minimálna mzda. Nikto ale nedostane nič zadarmo. Svoje peniaze si musí každý zaslúžiť."

Hovorí sa, že Rómovia sú lacná pracovná sila a že firma si tým znižuje mzdové náklady...

„Platia u nás mzdové predpisy, ktoré sú rovnaké pre každého. "