om, ktorý si vláda stanovila, bol pritom jún tohto roku a zámeru privatizácie 49-percentného podielu SPP dali poslanci zelenú už v septembri minulého roku.
Podľa Machovej je príčinou posunu „neobratnosť“ legislatívy, ako i fakt, že zámer privatizácie, ktorý vypracovalo Ministerstvo hospodárstva SR (MH), bol viackrát vrátený na dopracovanie, čím sa oneskorilo jeho prerokovanie vo vláde.
Poradca pre privatizáciu SPP, ktorým sa stala spoločnosť Credit Suisse First Boston, bol vybraný až v decembri minulého roku, pod čo sa podpísali lehoty zákona o verejnom obstarávaní. Aj podľa štátneho tajomníka MH SR Jána Sabola je tento zákon svojou formuláciou „šitý“ skôr na výber dodávateľa hliníkových okien ako na výber poradcu.
Podľa Machovej pre časový sklz v predaji SPP hrozí, že prevažnej väčšine občanov budú dlhopisy vyplácané až v poslednom štvrťroku. „Je to možné riešiť aj napríklad uvedením určitej časti akcií SPP na kapitálový trh ešte pred tým, ako do podniku vstúpi investor,“ uviedla Machová.
Do konca júna tohto roku sa podľa ministerky má sprivatizovať aj podiel štátu vo Všeobecnej úverovej banke (VÚB), o mesiac neskôr podiel v Investičnej rozvojovej banke (IRB). Slovenská poisťovňa sa má sprivatizovať do konca novembra a rok by mal uzavrieť predaj štátneho podielu v Poštovej banke.
Problémy, ktoré pri privatizácii spôsobuje platná legislatíva, sa ministerka pokúsi riešiť malou novelou zákona o veľkej privatizácii, ktorú dala včera do pozornosti koaličným partnerom. Zmeniť podľa nej treba najmä platnú podmienku privatizácie 51-percentného podielu v každej spoločnosti. Vláda pritom už v minulom roku rozhodla, že napríklad prenosová sústava Slovenských elektrární zostane v stopercentnom vlastníctve štátu. TOMÁŠ KURTANSKÝ
