BRATISLAVA. Finančná kríza chrlí ďalšie zlé správy. Ratingové agentúry znižujú ratingové výhľady bánk. Vysielajú tak do sveta signál, že ich schopnosť splácať záväzky riadne a včas už nemusí byť taká, ako bývala.
Agentúra Standard & Poor's napríklad včera zhoršila ratingový výhľad rakúskej Erste Bank, materskej spoločnosti Slovenskej sporiteľne. Predvčerom to isté urobila aj v prípade rakúskej Raiffeisenbank, ktorá vlastní na Slovensku Tatra banku. Agentúra znížila ratingový výhľad dokonca aj samotnej Tatra banke.
Problémy sa objavili aj v českej ČSOB. Do cenných papierov, ktoré boli naviazané na „toxické“ americké hypotéky, investovala takmer osem miliárd slovenských korún. Belgická KBC, ktorá vlastní ČSOB v Čechách aj na Slovensku, očakáva v treťom štvrťroku dokonca stratu. „Ide o stratu za jeden štvrťrok, pričom KBC je schopná ročne vytvoriť zisk tri až štyri miliardy eur,“ povedal šéf ČSOB na Slovensku Daniel Kollár.
Centrálna banka si za bankami stojí
Aj napriek prúdu zlých informácií môžu byť klienti našich bánk pokojní. Na Slovensku je situácia iná. Naše banky pre prísne pravidlá a nerozvinutý finančný trh nerobili rizikové investície do rizikových cenných papierov. Problémy zahraničných bánk na slovenské dcéry nemajú dosah, odkazujú predstavitelia bánk na Slovensku.
Ochrannú ruku nad bankami vztýčila aj Národná banka, ktorá dohliada, či podnikajú v medziach zákonov. Tvrdí, že komerčné banky majú u nás peňazí viac než dosť. „Banky na Slovensku pôsobia ako samostatné subjekty, ktoré disponujú dostatočným kapitálom a dostatkom likvidných prostriedkov,“ povedala hovorkyňa Národnej banky Jana Kováčová.
Hovorca Tatra banky Boris Gandel včera povedal, že nižší výhľad pre rating nebude mať na klientov žiaden vplyv. Poukázal na to, že napriek rozhodnutiu Standard and Poor's je ratingová známka banky stále vysoká. Agentúra teda nemá pochybnosti o tom, že Tatra banka je schopná plniť si záväzky voči svojim klientom. „Tatra banka je vo veľmi dobrej kondícii, má dostatok finančných prostriedkov,“ povedal Gandel.
Nedávne zdraženie úverov pripísal Gandel na vrub svetovej finančnej kríze a neochoty svetových bánk požičiavať si peniaze navzájom. „Nárast úročenia úverov nemá žiadnu súvislosť s revidovaním výhľadu ratingu,“ povedal.
Rovnako sa vyjadruje aj Slovenská sporiteľňa. Hovorkyňa Erste Bank Hana Cygonková povedala, že rating vysiela informáciu len pre investorov, pre klientov to nič neznamená. Upozornila na to, že agentúra Standard and Poor's sa na región strednej a východnej Európy pozerala vždy tmavšími okuliarmi ako na západnú Európu.
Kríza potiahne úroky
Aj Ľubomír Šoltýs z poradenskej spoločnosti Wood & Company povedal, že zmena ratingového výhľadu ešte nemusí nič znamenať: „Hovorí to len o tom, že ak sa v činnosti banky nič nezmení, v budúcnosti môže jej rating klesnúť.“ Zhoršený výhľad podľa neho neovplyvní poplatkovú, úverovú ani úrokovú politiku bánk.
Odhliadnuc od včerajších správ si Šoltýs myslí, že podmienky na poskytovanie úverov sa u nás zmenia. Nie pre zmeny ratingových výhľadov, ale pre dosahy finančnej krízy, ktoré už dorazili aj k nám. „Naše banky budú klientov prísnejšie posudzovať a k úverom sa už nedostanú všetci tí, ktorí sa k nim mohli dostať dosiaľ,“ povedal.
Otázky a odpovede
Sú vklady v bankách bezpečné?
Jediným nebezpečenstvom pre vklady ľudí v našich bankách je panika. Ak by dnes každý chcel úplne všetky svoje peniaze, bol by problém. Takúto situáciu by nezvládala žiadna banka na svete. Banky majú presne prepočítané, koľko od nich ľudia denne požadujú a podľa toho prispôsobujú tok peňazí, ktoré spravujú.
Ak toto nenastane, môžeme povedať, že vklady v našich bankách sú bezpečné. Isté problémy sa objavili u zahraničných vlastníkov našich bánk. Tamojšie vlády však zasiahli a naliali do nich miliardy eur. Ani odtiaľ teda riziko nehrozí.
Ako sú bankové vklady chránené?
Peniaze bežných občanov, živnostníkov, nadácií, združení občanov i menších firiem na bankových vkladoch sú dnes v každej banke chránené do výšky 90 percent ich hodnoty, najviac do 20–tisíc eur (602,5–tisíca korún). Vládna koalícia sa dohodla, že v parlamente podporí návrh, aby boli tieto vklady chránené v plnej výške bez akejkoľvek spoluúčasti. V prípade, že by niektorá banka skrachovala, bude náhrady vkladov vyplácať Fond ochrany vkladov. Objem chránených vkladov vo všetkých bankách na Slovensku dnes dosahuje 570 miliárd korún.
Čo sa môže stať s úvermi?
Väčšina z bánk na Slovensku poskytuje ľuďom hypotekárne úvery. Situácia, čo by sa stalo s úverovými dlžníkmi, keby niektorá banka skrachovala, sa zatiaľ nevyskytla. Vo všeobecnosti platí, že nesplatené záväzky sa od vyhlásenia konkurzu až do jeho ukončenia považujú za splatné. Konkurzný správca by však zrejme pristúpil k speňaženiu konkurznej podstaty a úverové záväzky klientov by sa tak presunuli na iný subjekt. Podľa Národnej banky by to pre klienta v praxi znamenalo, že by hypotéku splácal naďalej podľa vopred dohodnutého scenára.
Hľadá sa vinník krízy
Finančnú krízu vyvolali pochybné obchody niektorých svetových bánk. Banky sa však bránia a ukazujú na ratingové agentúry.
Medzi vinníkmi, čo zapríčinili krízu, nie sú len americké úverové inštitúcie, ktoré dávali úvery aj ľuďom, o ktorých bolo dopredu jasné, že ich nesplatia. A ani banky, ktoré do nich investovali.
Banky ukazujú aj na ratingové agentúry. Tie mali zlyhať, keď rozdávali dobré ratingové známky finančným inštitúciám, ktoré neskôr roztočili finančnú krízu.
Banky totiž pre dobré ratingové hodnotenie kupovali do svojich portfólií aj cenné papiere či iné investičné nástroje „úverových hriešnikov“, a tým sa zamotali do klbka krízy.
Cenný papier s dobrým ratingom znamená, že nie je problém predať ho a získať späť investované peniaze aj s výnosom. Ratingové známky dostávajú aj firmy, banky a štáty.
„Faktom je, že ratingové agentúry robili niektoré hodnotenia veľmi nezodpovedne,“ povedala šéfka Slovenskej sporiteľne Regina Ovesny–Straka.
Profesor pražskej Vysokej školy ekonomickej Josef Jílek však hovorí, že za krízu nesú zodpovednosť v prvom rade bankoví manažéri, ktorí pochybné cenné papiere, hoci s dobrým ratingom, nakupovali. „Šéfovia bánk by mali zodpovedať za to, aké výsledky publikujú na verejnosti,“ povedal.
Poplatky bánk rástli aj pred krízou
Bankári už avizovali,že pre finančnú krízu a vysoké úrokové sadzby na medzibankovom trhu zvýšia úročenie úverov.O zvyšovaní poplatkov nehovoria.
Banky odmietajú tvrdenie, že by na zhoršenie ratingových výhľadov niektorých finančných domov doplatili aj ich klienti napríklad tak, že by viac platili za účet v banke. „Ide o odporúčanie pre investorov, vplyv na klientov je úplne nulový,“ povedala včera hovorkyňa skupiny Erste Group, do ktorej patrí aj Slovenská sporiteľňa, Hana Cygonková.
Banky na Slovensku už avizovali, že zvýšia úročenie úverov, no najmä hypoték. Najrýchlejšie to zrejme pocítia klienti, ktorí majú variabilnú úrokovú sadzbu alebo úrok viazaný na jeden rok. Úroky na hypotéky už zdvihla Tatra banka aj VÚB, no aj ďalšie banky zvýšili rozpätie medzi najvyšším a najnižším úrokom na tento typ úveru. Banky však nielen zvyšovali, ale aj znížili dolnú hranicu pre úročenie. ČSOB včera oznámila, že od pondelka zníži úrokové sadzby na hypotéky viazané na tri a viac rokov. No v prípade ročnej fixácie vzrástol úrok o 0,3 percentuálneho bodu.
Zdražovanie úverov vysvetľujú banky drahými peniazmi na medzibankovom trhu v eurozóne, lebo ich je tam nedostatok. od januára bude členom eurozóny aj Slovensko. O zvyšovaní poplatkov za bankové služby však nehovoria.
Makléri Hypocentra nepostrehli, že by banky za posledný rok menili poplatky pri hypotékach. No všimli si, že banky znižujú ocenenie nehnuteľností v znaleckých posudkoch. „Ak je však bonita klienta pri hodnotiacom modeli na hrane, priklonia sa skôr k tomu, že mu hypotéku neschvália,“ povedala Miroslava Mitková z Hypocentra.
Zo septembrového porovnania poplatkov bánk podľa spoločnosti Symsite Research vyplýva, že banky medziročne mierne zvýšili poplatky za balíky služieb naviazané na bežný účet.
Ak menili poplatky pri úveroch, tak potom skôr ich štruktúru. Napríklad tak, že ak bol pôvodný poplatok za poskytnutie úveru 0,1 percenta z objemu poskytnutého úveru, zmenili ho napríklad na dvesto korún. Mohlo sa tak stať, že náklady na úver sa pre niektorých klientov nepriamo zvýšili.
„Aj keď banky hovoria, že zvýšia poplatky pre finančnú krízu, je to len ospravedlnenie toho, čo by aj tak s veľkou pravdepodobnosťou spravili,“ povedal šéf Symsite Research Vladimír Dohnál.
;)
