To je pieseň nemeckej rockovej kapely, ktorá mi veľmi pripomína Japonsko. Mnohí Japonci kritizujú americkú zahraničnú politiku, ale väčšina si pochvaľuje život so všetkými tými americkými vecami. Amerikanizovaná atmosféra spôsobuje sklamanie hádam len európskym turistom, ktorí sa prišli do Japonska pozrieť na originálne tradície.
Tento rok oslavuje 25 rokov svojej existencie tokijský Disneyland. Navštívilo ho už vyše 430 miliónov ľudí. Ja som tam napríklad bol vyše desaťkrát, ale mnohí, zvlášť tí, čo bývajú v oblasti Tokia, ho navštívili viac než raz. Keď je reč o Disneylande, treba spomenúť hlavného hrdinu, a tým je Mickey Mouse. Podľa Disneyho príbehu je Mickey Mouse na svete len jeden. Lenže Disneyland existuje v Californii, aj na Floride, v Tokiu, aj v Paríži, a tiež v Hongkongu. Tak akože jeden? Podľa informácií, ktoré som získal, sa ilúzia o Mickey Mousovi jedinom na svete dá vytvoriť a udržať vďaka časovému posunu v inkriminovaných krajinách. Jednotlivé Disneylandy sú, navyše, v úzkom kontakte, takže sú schopné zabezpečiť, že Mickey Mouse sa nikdy neobjaví pred ľuďmi v rovnakom čase. Čiže keď sa práve fotografujete s Mickey Mousom v Paríži, určite ho vtedy nestretne nikto v Disneylande v Tokiu.
Dôvodom, prečo Disneyho svet chytil za srdce Japoncov, je, že americký obchodný koncept predaja snov je dokonalý. Japonci majú zmysel pre výrobu produktov vysokej kvality a pre perfetné a úslužné služby zákazníkom, ale nevedia dať ľuďom dokonalý svet snov. Myslím si, že to je dôvod, prečo toľkí zbožňujú Disneyland.
No nemal som v úmysle obdivovať Disneyland. Skôr chcem písať o tom, že americké veci menia japonskú nostalgiu. Kedysi sme všetko americké vnímali v Japonsku ako nové, ale pre súčasnú mladú generáciu sú to už veci úplne samozrejmé. Zaujalo ma, čo povedal jeden Japonec: „Keď počujem pieseň z Disneyho filmu o Pinocchiovi, vždy si spomeniem na staré dobré časy." Teda, všetka úcta Disneymu, ale z podobných povzdychnutí mám zmiešané pocity. Kam sa podela naša pôvodná nostalgia? Sme Japonci, ale cítime nostalgiu z vecí dovezených z Ameriky. Zakaždým, keď sa vraciam do Tokia, vidím, ako rýchlo sa mení jeho tvár. Pomaly nenatrafím na niečo originálne nostalgické v mojom rodnom meste.
Čo vo vás vzbudzuje nostalgiu tu, na Slovensku? Máte melódiu, ktorá pre vás znamená pocit domova? Nevyrastal som tu, ale jednu už mám. Možno preto, že sme mali donedávna psa, možno aj preto, že z dvora nášho domu na vidieku vidieť v noci na oblohe hviezdy, a možno preto, že tú melódiu počujem z televízie takmer každý večer. Myslím, že zvučka Večerníčka v Slovenskej televízii sa stane mojou nostalgiou. Keď ju počujem, vždy chcem byť so svojou ženou doma, v kruhu svojej slovenskej rodiny. Keď nie sme spolu, vtedy jej vždy zavolám. Je to veľmi láskavá, hrejivá melódia, dúfam, že sa nikdy nezmení.
Autor: Masahiko
