Ak víkend znamená koniec týždňa, má ich môj rok podstatne menej. Klasické voľné víkendy som naposledy pravidelne zažívala počas vysokej školy. Aj keď nemôžem povedať, že by boli oddychové. Víkendy u rodičov sa väčšinou spájali s robotou na poli. Z dnešného pohľadu to bol možno slušný relax po týždni v škole, ale priznávam bez mučenia, že vtedy mi to tak nepripadalo.
Už dvadsať rokov, čo sa pohybujem v médiách, sa moje týždne nezačínajú pondelkom a nekončia nedeľou. K pracovným dňom patrí aj Nový rok, Štedrý deň a iné sviatky.
Víkend je u mňa niekedy v pondelok, inokedy vo štvrtok. Výhodou je, že vtedy sú prázdnejšie kúpaliská, lyžiarske svahy, nákupné centrá... Problém je však v tom, že podľa môjho harmonogramu sa neriadia školy, škôlky ani manželova práca. A keďže pravdepodobnosť, že práve cez víkend nikto nemá žiadne povinnosti a k dispozícii máme dva dni voľna je veľmi malá, pripravujeme sa naň mimoriadne dôsledne. Tešíme sa ešte viac.
A potom sa nám stane, že víkendová túra v Tatrách, na ktorú sme sa tešili tri mesiace sa skončí takým lejakom, že ani nos nevystrčíme, že musíme zrušiť večierok, pretože lietadlo s manželom neodletelo, že oslavu narodenín treba odložiť pre nevyhnutné rokovania. No keby ste videli tú radosť, keď sa všetko podarí! Sobotňajšie raňajky trvajú aspoň hodinu a potom začneme rozmýšľať, čo všetko sme nestihli, zabudli či nemohli vybaviť.
Aby sme sa tomu vyhli, treba sa vzdialiť čo najďalej z Bratislavy. Milujeme hory, sú úžasné na resetovanie hlavy. A samozrejme, more. Stačí aspoň na pár hodín, aj vtedy, keď sa pri ňom trasiem v kabáte. Len počúvať jeho zvuk a pri vínku sa rozprávať s manželom a spokojnými deťmi nablízku.
Chýba už len maličkosť - zrušiť mobilné telefóny. Ten manželov víkendy rozhodne nepozná a neumlčia ho ani najromantickejšie miesta na svete. Potom pri sviečkach rozoberáme príčiny politickej krízy.
Počula som historku o tom, ako istá rozzúrená žena hodila neustále telefonujúcemu manželovi mobil do mora. Vraj si potom užili nádherný zvyšok dovolenky. Tento spôsob riešenia je u nás neaplikovateľný. Zvyšok pobytu by sme zháňali nový telefón a to by bolo dosť vyčerpávajúce.
Na druhej strane sme sa naučili vychutnávať si spoločné voľné chvíle plným priehrštím. Precestovali sme množstvo nádherných miest, spoznali veľa úžasných ľudí. Väčšinou nám na to musia stačiť dva či tri dni, ale keďže si ich naozaj užijeme, vystačia nám na dlhší čas.
Navyše, je skvelé, ak má človek stále o čom snívať. Ja napríklad o svadobnej ceste, ktorú sme doteraz nestihli. Beriem to pozitívne – aspoň sa mám na čo tešiť.
P. S. Ak by ste niekto vedeli o mieste, ktoré nepokrýva žiaden mobilný operátor a možno tam prežiť príjemný víkend, dajte mi, prosím, vedieť.
(zš)
Autor: zš
