Fotoaparát bol preňho to isté, čo pre muzikanta jeho nástroj. Aj preto čiernobiele snímky nazýval „džez pre oči“. Spojenie vášne pre hudbu so slávnym aparátom Speed Graphic spravilo v 50. rokoch z Willliama Claxtona najznámejšieho fotografa džezových hudobníkov.
Začatkom 50. rokov chodieval mladý William do kalifornských klubov počúvať svoj obľúbený džez. Pre vlastné potešenie pri tom fotil muzikantov. Keďže vtedy neexistoval taký odstup medzi muzikantmi a fotografmi, postupne ich začal fotiť aj mimo pódia.
Claxton sa preslávil najmä snímkami legendárneho hráča Cheta Bakera. Ako napísal Los Angeles Times práve tieto obrázky pomohli naštartovať vlnu záujmu o džez v 50. rokoch. Jeho oko, ktoré dokázalo zachytiť hudobníkov v dovtedy nezažívaných pózach, si najala aj nahrávacia spoločnosť Pacific Jazz Record, pre ktorú neskôr fotil džezmanov a aranžoval obaly ich albumov.
Kalifornského fotografa si všimli aj celonárodné magazíny, pre ktoré neskôr zobrazoval umelcov ako Frank Sinatra, Fred Astaire či Barbara Streisand. Na rozdiel od iných fotografov sa dokázali pred Claxtonom uvoľniť. „Pomohlo mi, že som bol mäkká a neagresívna povaha,“ povedal kedysi pre Washington Post.
Známy bol najmä jeho vzťah k Stevovi McQuinnovi. Slávny herec doslova „nenávidel fotografov“, no Claxtonovi sa podarilo dostať sa do jeho blízkosti a za šesť rokov spolupráce sa stali priateľmi.
* 11. 10. 1927
† 12. 10.2008
Autor: vas
