Gróf Radslav Kinský, potomok najznámejšej českej šľachtickej rodiny, zažil vyvlastnenie rodového majetku dvakrát. Zato, že otec Zdenko Radslav podpísal deklaráciu českej šľachty proti pripojeniu pohraničného územia k Nemecku, dostal sa za protektorátu ich majetok pod nútenú správu. Vlastenectvo nepomohlo a šľachtický pôvod bol na ťarchu aj po oslobodení. V roku 1948, keď mladý Radslav narukoval v Pardubiciach, štát zhabal Kinským majetok. Rodičia i starší súrodenci emigrovali, Radslav zostal. Zamestnal sa v štátnom žrebčíne v Chlumci nad Cidlinou. Desať rokov hádzal vidlami, dvakrát bol na stavbách mládeže na Ostravsku, a tak smel vyštudovať veterinárnu fakultu v Brne.
Ďalšie osudy už boli priaznivejšie. Z pražského Ústavu experimentálnej biológie a genetiky odišiel v roku 1958 na kongres do Paríža a už sa nevrátil. Oženil sa s gruzínskou princeznou Tamarou Amilakvariovou a na Sorbone získal doktorát prírodných vied. Dal sa na imunológiu a genetiku. Do vlasti sa vrátil po 30–ročnej emigrácii v roku 1990. Po navrátení rodového majetku žil a pracoval v rodinnom zámku v Žďári, ktorý postupne renovoval, základnú školu i národnú knižnicu na zámku nechal. Okrem toho, že Kinskí boli mecéni umenia a vedy, iniciovali aj slávne dostihy Veľká pardubická. V miestnej tlači sme sa dočítali: „Zámocký pán zomrel v deň, ktorý rok čo rok emotívne prežíval. V deň konania Veľkej pardubickej.“
* 14. 6. 1928
† 12.10. 2008
Autor: pz
