REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Pred týždňom sa na internetovom portáli eBay objavil inzerát, v ktorom neznámy užívateľ chcel predať Island. Cena, v ktorej nebola zahrnutá islandská speváčka Björk, sa pred stiahnutím ponuky vyšplhala na 10 miliónov libier.
Podobné vtipy na účet svojej krajiny, ktoré v súčasnosti kolujú na internete, berú Islanďania s humorom. Obyvatelia malého ostrova v Atlantickom oceáne, ktorý sa stal najväčšou obeťou súčasnej krízy na finančných trhoch, zostávajú napriek hroziacemu štátnemu bankrotu seversky pokojní.
A situácia sa pritom na rozdiel od iných krajín na Islande nelepší. Keď predvčerom po troch dňoch znovu otvorili miestnu burzu, jej index spadol o 76 percent a radšej ju znova zatvorili.
Prišli o celoživotné úspory
Mnoho Islanďanov, ktorí prišli z večera do rána o celoživotné úspory, sa už pomaly zmierili s tým, že svoje peniaze neuvidia. „Mala som vo fondoch dvestotisíc islandských korún (podľa kurzu pred krízou asi 40 tisíc slovenských korún), o ktoré som prišla,“ povedala pre izraelský denník Haarec 24-ročná doktorandka Helga Flosadottirová. Napriek tomu sa nesťažuje. „Asi začnem viac chodiť na bicykli,“ dodala pre denník.
Podobné problémy trápia väčšinu obyvateľov ostrova. Finančná kríza tu položila tri hlavné banky, ktoré v minulých rokoch (slovami BBC ako Vikingovia) nad pomery krajiny dobývali zahraničné trhy a riziko nezvládli. Štát ich znárodnil a premiér musel s vážnou tvárou priznať, že krajine hrozí bankrot. Rázne padla aj hodnota islandskej koruny.
Pokoj na ostrove
Napriek všetkým týmto úderom beží život v hlavnom meste normálne. Nijaké protivládne protesty, nijaké dlhé rady pred bankami.
„Ľudia zostávajú pokojní a čakajú, čo bude nasledovať,“ povedal pre SME historik z univerzity v Reykjavíku Gylfi Magnusson. „Islanďania sú zvyknutý na tvrdé podmienky. Čo iné by ste čakali od ľudí, ktorí pravidelne zažívajú sopečné erupcie, zemetrasenia či chladné zimy?“ dodáva.
Hlavným mottom dňa je podľa neho vydržať a prečkať najhoršie. Island vie, aké to je odrážať sa z dna. Začiatkom 20. storočia patrila krajina medzi najchudobnejšie západoeurópske štáty. Po sto rokoch už je v rebríčku kvality života OSN spolu s Nórskom na prvom mieste.
V súčasnosti však Island potrebuje hlavne finančnú pomoc. Jeho blízki partneri z Európskej únie či Spojených štátov však majú svoje vlastné problémy a k volaniu o pomoc sú zatiaľ hluchí.
Spasiteľ Rusko
A tak možno spasiteľ príde z nečakanej strany: z Ruska. Islandská vláda už rokuje o pôžičke štyri miliardy eur, ktoré by mala Moskva poskytnúť zo svojich vlastných rezerv.
„Nie sme veľmi v situácii, keď si môžeme vyberať,“ povedal Magnusson. Po ostrove už v emailoch koluje vtip, kde je na bankovke v hodnote milión islandských korún zobrazený ruský premiér Vladimir Putin.
Otázka, čo Rusi budú chcieť za pomoc členovi NATO, teraz vŕta v hlave nielen medzinárodnopolitickým analytikom. Odpoveď ruského veľvyslanca na Islande, že ako náhradu si zoberú „slávne islandské haringy populárne zo sovietskych čias“, ich zrejme neuspokojila.
Skôr sa podľa týždenníka Time Rusi zameriavajú na zvýšenie svojho vplyvu v arktickej oblasti. Podľa odhadov amerických geológov je v oblasti takmer štvrtina celkových neobjavených zásob ropy a zemného plynu.
