BRUSEL. Mali sa baviť o krachu novej európskej zmluvy v Írsku, ale udalosti odštartované pádom americkej banky Lehman Brothers zásadne zmenili agendu.
Ako na krízu
Šéfovia štátov a vlád krajín únie na dnes sa začínajúcej schôdzke v Bruseli budú hľadať riešenie finančnej krízy a aj už predtým odsúhlasené zámery, ako bojovať proti zmenám klímy. Firmy v Európe bijú na poplach, že predpokladaná recesia hospodárstva predraží investície do ekológie a politici sa s ich obavami stotožňujú. O miere ústupu od „zelenej revolúcie“ sa bude viesť tvrdá bitka.
Búrlivú výmenu názorov otvorí už finančná kríza. Politici síce budú len krúžiť okolo už prijatých opatrení - napríklad zvýšenie štátnej garancie za bankové vklady - a nečaká sa nový prevratný krok. Napriek tomu sa summit nevyhne sporom.
Pätica menších liberálnejších krajín vrátane Česka sa už napríklad ohradila proti zámerom rady iných garantovať sto percent bankových vkladov. To presadzuje aj slovenská vláda. Premiér Robert Fico do včera nepovedal, s čím chce ísť na summit. Šéf jeho tlačového úradu Braňo Ondruš odkázal, že tak urobí až dnes ráno.
Český premiér Mirek Topolánek vyhlásil, že bude na summite „úplne tvrdo“ vetovať nápady, ktoré idú „nad rámec sedliackeho rozumu“.
Česi, Lotyši, Fíni, Švédi a Dáni majú obavy, aby zamýšľané grancie neboli formou neférovej štátnej pomoci. Tá by mohla viesť k odlevu investorov a peňazí z bohatších krajín do úspornejších. „Rešpektovanie pravidiel štátnej pomoci je pre nás kľúčové. Garancie musia mať stropy a nesmú sa vzťahovať na všetko,“ povedal pred summitom český vicepremiér Alexander Vondra.
Maďari chcú vyšší deficit
Na pretras príde i fiškálna disciplína. Niektorí politici sa v predchádzajúcich dňoch vyslovili za zmiernenie Paktu stability v reakcii na očakávané „naliatie“ peňazí do ekonomiky a tým i nárast schodku štátnych kás. Maďarsko chce dnes ostatným oficiálne navrhnúť dočasné zrušenie trojpercentného stropu pre rozpočtový deficit. I tento krok si už vyslúžil kritiku.
Podobne rozdelená je únia vo veci „dvadsiatkového cieľa“ - plánu znížiť do roku 2020 emisie CO2 o pätinu - či ho udržať v rozbehnutých koľajach alebo ho zásadnejšie upraviť pre finančnú krízu. Skupina štátov žiada od komisie analýzu dosahov kríze na ekozámery, než dá svoje konečné slovo, a horúce chvíle sľubujú hlavne Poliaci.
Ide im hlavne o to, aby si ich uhoľné elektrárne nemuseli kupovať emisné povolenky hneď od roku 2013, ako je zamýšľané. Postupný nábeh nákupu ton CO2 v aukcii však veľmi sedí i Čechom, Talianom či Rumunom.
