m zálive. Tzv. čistú vojnu, v ktorej počítače riadia útok a na metre presné zásahy ruinujú vojenskú a ekonomickú infraštruktúru nepriateľa. To všetko prebiehalo pred zrakmi celého sveta v priamom prenose a demonštrovalo krátko po páde železnej opony technickú vyspelosť Západu.

Bleskový zásah trval len 43 dní, zbavil Kuvajt okupácie, ale neuzavrel konflikt, ktorý sa v bludnom kruhu preniesol aj do druhého tisícročia. Desať rokov po vojne je Irak v ruinách, ale prezident Saddám Husajn zostáva podľa USA stále rovnakou hrozbou pre okolité štáty – a predovšetkým pre vlastný národ. Vojna pokračuje – v bezletových zónach, ktoré sú pod dohľadom britského a amerického letectva, a oveľa intenzívnejšie v rovine propagandy. Saddám vodí zahraničné návštevy do nemocníc, v ktorých zomiera údajne desať detí týždenne v dôsledku sankcií. A Washington trvá na sankciách a nových inšpekciách, ktoré jediné môžu potvrdiť likvidáciu irackej vojenskej mašinérie.

Víťazstvo na zemi

Šesť mesiacov po tom, ako v auguste 1990 do Kuvajtu vpochodovalo 100 000 irackých vojakov, americký generál Norman Schwarzkopf vydal príkaz na útok, na ktorom sa zúčastnilo 33 krajín na čele s USA. Vo vojne proti sebe stálo 690-tisíc spojencov (vrátane česko-slovenskej protichemickej jednotky) a 545-tisíc Iračanov. Bagdad odpovedal útokmi rakiet Scud na Saudskú Arábiu a Izrael a napríklad aj vypustením ropy do Perzského zálivu. Napriek prevahe spojencov v prvej, leteckej fáze, o výsledku napokon rozhodli až pozemné boje, ktoré trvali štyri dni.

Vojna v zálive si vyžiadala viac ako 145-tisíc ľudských životov na irackej strane. Spojené štáty prišli o 355 vojakov, nízke straty utrpeli aj ostatní spojenci.

Sankcie a ústupky

Politika medzinárodného spoločenstva voči Iraku sa dodnes odvíja od rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN z apríla 1991. Sankcie možno odvolať, len ak Bagdad zlikviduje zbrane hromadného ničenia. Od decembra 1998, keď USA a Británia v Iraku zasiahli ešte raz v operácii Púštna líška, monitorovanie zbraní neprebieha. Nový plán OSN, podľa ktorého by sa sankcie automaticky zrušili, keby Irak súhlasil s inšpekciami novej komisie, Bagdad neprijal.

V máji 1996 odštartovala OSN tzv. program ropa za potraviny. Vďaka nemu mohol Irak predávať pod dohľadom OSN obmedzený objem ropy a zisky investovať do základných potravín a liekov. Kvóty sa postupne zvyšovali a v decembri 1999 boli zrušené úplne. Keď program v decembri 2000 predĺžili na ďalších šesť mesiacov, OSN umožnila Bagadu investovať zisky aj do inej než humanitárnej sféry. Irak dnes ťaží približne toľko ropy ako pred vojnou. Medzinárodnému spoločenstvu sa však nepodarilo zastaviť prísun peňazí do štátnej kasy Saddáma, ktorý svoju neporaziteľnosť demonštruje stavbou nových palácov a mešít.

Záujem o Irak rastie

Zmysel sankcií čoraz viac spochybňuje Francúzsko, Rusko a Čína. Na nedávno otvorenom bagdadskom medzinárodnom letisku pristáli už desiatky lietadiel s predstaviteľmi zo Západu – ktorí demonštratívne porušili embargo a priviezli Iraku pomoc. Uplynulý víkend tak urobila skupina 60 Američanov.

Drobí sa aj protiiracká koalícia arabských krajín. Minulý rok Bahrajn, Katar, Omán, Spojené arabské emiráry a Egypt obnovili diplomatické styky s Bagdadom.

Vojnové spojenectvá sa postupne rozpadajú a ekonomické záujmy a protiamerické nálady, zvlášť silné počas povstania Palestínčanov, zbližujú v arabskom svete bývalých nepriateľov. (kl, reuters)