V prvej chvíli som sa vydesil a začal koktať niečo o omyle. No zrazu som si uvedomil, aká jedinečná možnosť sa mi naskytla a požiadal som tohto veľkého európskeho pedagóga a mysliteľa 17. storočia o krátke interview na tému našej školskej reformy.
VB: Pán Komenský, predpokladám, že už v nebi máte k dispozícii náš nový školský zákon. Stihli ste si ho už preštudovať? Čo naň hovoríte?
JAK: Nikdo si nemyslí, že se papír vyrábí proto, aby jej směl kdokoliv počernit jakýmikoliv tlachy.
VB: Aha, takže zákon ste už čítali. Ste zástancom rýchlych, radikálnych zmien v školstve?
JAK: Vždy postupně, nikdy skokem!
VB: Podľa názoru mnohých ľudí nebola reforma dostatočne pripravená, preto žiadali jej odklad. Myslíte si, že sa ešte malo počkať?
JAK: Lépe někdy začíti, než nikdy.
VB: Jedným z problémov nášho vzdelávacieho systému je fakt, že nedokážeme žiakov zaujať a motivovať. Školská reforma však tento problém príliš nerieši. Myslíte si aj vy, že motivácia je taká dôležitá?
JAK: Kdo nedbá, aby byl vyučován, toho budeš marně vyučovati, dokud u něho neprobudíš vřelý zájem o učení. Zle činí, kteří žáky bez chuti přece bezděk nutí a do nich mimo vůli jejich cpou, kdežto jaký užitek?
VB: Motivácia žiakov súvisí s výberom učiva, ale aj so spôsobom, akým je žiakom podávané. Aj tu sa dá mnoho pokaziť...
JAK: Nechť je učitelskému úřadu vzdáleno veškeré mrzoutství, vše nechť je vykonávano s otcovskou laskavostí. Špatně vyučuje ten, kdo k vědomostem vodí žáka výkladem zdlouhavým, obtížným a neuceleným.
VB: Reforma by mohla priniesť školám istú (hoci nedostatočnú) voľnosť v určovaní obsahu vyučovania. Čo by sa podľa vás mali žiaci v školách učiť?
JAK: Čemu v školách mládež učiti? Odpovídám: Všemu.
VB: Prosím??? Tak toto dúfam nepočuli autori našich preplnených osnov. Iba by ich to utvrdilo v ich zvrátenej predstave, že naozaj máme učiť všetkých všetko. Tak ste to dúfam nemysleli.
JAK: Učitel nechť neučí, kolik sám může učiti, nýbrž kolik může žák pochopiti.
VB: Aha, takže tým „všemu“ ste mali na mysli skôr šírku záberu a pestrosť učiva, nie jeho rozsah. Iste treba robiť rozumný výber. Podľa akých kritérií odporúčate vyberať, čo sa majú žiaci učiť?
JAK: Ve školách cokoli se dělá, ať napomáhá budoucímu životu. Všemu, čemu se vyučuje, budiž vyučováno, jako věci skutečné, která je k jistému užitku. Nesmíme obtěžovat žáka věcmi, ktoré jsou vzdáleny jeho věku, jeho chápavosti a současnému stavu.
VB: V rámci nových vzdelávacích programov bude (azda) možné postupne búrať tradičné bariéry medzi vyučovacími predmetmi a organizovať učivo do širších prierezových tém. Čo si myslíte o takomto prístupe?
JAK: Nechť je mezi vším, čemu má býti vyučováno, trvalá suvislost.
VB: Náš prístup k vzdelávaniu je príliš akademický a teoretický. Ak ma pamäť neklame, vy ste už v 17. storočí vedeli, že to nie je tá správna cesta.
JAK: V každém umění nechť je praxe důležitější než teorie!
VB: Všetci porevoluční ministri školstva sa zaklínali, že zo škôl odstránia prebytok faktografie a bezduché memorovanie. Zatiaľ sa to ani jednému nepodarilo. Predpokladám, že v tejto otázke je váš názor jasný.
JAK: Hřeší ti učitelé, kteří žákům jen čísti, říkati a zpaměti se učiti káží, bez vysvětlování jim věcí.
VB: Veľmi ma to mrzí, pán Komenský, ale budeme musieť končiť, lebo telefonáty do neba sú u môjho operátora dosť drahé. Ďakujem za čas, ktorý ste mi venovali. Hoci, času tam hore zrejme máte dosť... Máte pre mňa na záver nejakú životnú radu?
JAK: Pokud člověk chce, aby moudrost přibývala s věkem, musí vynaložit námahu a rozvahu a nečekat, že do něj moudrost vstoupí ve spánku, v lenosti a nečinnosti.
Autor: Vladimír Burjan
