nie (EZLN). Mierové rozhovory zamrzli v roku 1996. Zákon, reformujúci päť článkov ústavy, ešte bude musieť ratifikovať poslanecká snemovňa.
K úplnému splneniu podmienok zapatistických povstalcov ešte chýba prepustenie 11 väznených členov gerily EZLN. Zrušenie siedmich vojenských základní v juhomexickom štáte Chiapas, čo bola tretia podmienka, sa dokončilo minulý týždeň.
Senátori sa po takmer štvorhodinovom zasadaní vyslovili za zákon 109 hlasmi. Nikto nehlasoval proti. V texte, ktorý je historickým medzníkom, pretože umožňuje vyrovnať dlhy, ktoré má 90-miliónové Mexiko voči viac ako 10 miliónom svojich indiánskych spoluobčanov, sú zakotvené pravidlá slobodného určenia a autonómie indiánskych národov. Zákon rovnako predstavuje dodatok k druhému článku ústavy, v ktorom sa zaručujú politické, zákonné, sociálne a ekonomické práva Indiánov.
Dlho očakávaný zákon zakazuje akúkoľvek formu etnického či národného utláčania. Zabraňuje i diskriminácii postavenej na fyzickom, mentálnom, sociálnom, náboženskom alebo názorovom základe.
Zákon už privítal Európsky parlament. Jeho predsedníčka Nicole Fontaineová včera v Mexiku vyjadrila presvedčenie, že táto najľudnatejšia španielsky hovoriaca krajina smeruje k mieru. Fontaineová je presvedčená, že existuje konsenzus a politická vôľa, aby sa úspešne dokončil mierový proces v krajine.
Zákon, ktorý EZLN horlivo obhajovala počas marcového pochodu do mexickej metropoly aj na pôde senátu, obsahuje okrem iného aj iný dôležitý koncept. Doslova sa v ňom uvádza: „Mexický národ je multikultúrnou spoločnosťou, založenou na domorodom obyvateľstve, ktoré v našej krajine žilo ešte pred vznikom Spojených štátov mexických“.
(taa, čtk)
