SARAJEVO, BRATISLAVA. Každý, kto sa kedy previezol vidiekom v Bosne a Hercegovine, si to musel všimnúť. Rozbité cesty či vojnou zničené budovy sa vymykajú nielen porovnaniu s Európskou úniou, ale aj s inými krajinami v regióne.
„Na úrovni obce je Bosna vo veľmi zlom stave,“ pritakáva Tija Memiševič z Európskeho výskumného centra v Sarajeve. Chýba základná infraštruktúra vrátane vodovodov či elektrickej energie.
Téma nacionalizmus
Napriek tomu kampaň k zajtrajším lokálnym voľbám v krajine tieto otázky vo veľkom obchádzala. „Určite nebudú kľúčové, bude to zasa klasicky o nacionalistických témach,“ povedala pre SME Memiševič. A je jedno, či ide o srbské, bosnianske, či o chorvátske strany, dodala analytička.
Jej slová potvrdzujú aj sarajevskí analytici z Absolventského centra pre interdisciplinárne štúdie, ktorí spočítali, že až 74 percent všetkých vyhlásení politikov v kampani pred lokálnymi voľbami sa vôbec netýkalo regionálnych záležitostí.
A politici zrejme vedia, čo robia. Občania v krajine, ktorú tvoria tri národy a dve republiky, málokedy pri voľbe prekročia etnické hranice.
„Strany tvrdej línie používajú nacionalistickú rétoriku, pretože táto karta víťazí,“ povedal pre portál AFP Sanel Huskič, prezident organizácie.
„Sila a kvalita kandidátov nehrajú rolu. Vo volebný deň ľudia nakoniec aj tak hlasujú podľa etnických línií,“ pridáva sa pre portál Balkaninsight aj Slavko Krisula, miestny šéf mimovládnej organizácie Centrum na podporu občianskej spoločnosti.
Napätie medzi jednotlivými národmi sa vyostrilo aj pred voľbami. Milorad Dodik, premiér Republiky Srbskej a líder najsilnejšej srbskej strany, ktorá by mala víťaziť vo veľkom aj zajtra, chcel vytvoriť srbskú energetickú spoločnosť.
Tento krok bol v rozpore s Daytonskou ústavou, ktorá ukončila vojnu a funguje ako najvyšší zákon v krajine. Zástupca medzinárodneho spoločenstva v krajine Slovák Miroslav Lajčák nakoniec dokázal Dodika presvedčiť, aby od nápadu ustúpil. Urovnal aj spor , keď Srbi odmietali spolupracovať s federálnou prokuratúrou.
Atmosféra pred rozdelením?
Aj keď podľa Memiševiča určite sčasti viedol Dodika v týchto konfliktoch aj predvolebný populizmus, samotný Lajčák vyhlásil, že atmosféra v krajine mu pripomína Československo tesne pred rozdelením. Analytik Srdjan Dizdarevič súhlasí.
„Vidíme nekonečné politické konfrontácie. V tejto situácii si aj obyčajní ľudia začínajú myslieť, že by bolo lepšie sa rozdeliť,“ povedal pre Balkaninsight šéf bosnianskeho Helsinského výboru pre ľudské práva.
