Niektoré zeleniny pri oneskorenom zbere praskajú, najmä ak po suchom období nasledujú zrážky (mrkva, kapusta, kel). Pri zbere dávame pozor, aby sme časti zeleniny určené na skladovanie nepoškodili, uskladňujeme zásadne len zdravú zeleninu.

V tomto mesiaci pamätajme na to, že:

pred uskladnením musíme vydezinfikovať (vysíriť) a vybieliť sklady, aby sme zničili zárodky chorôb. Aj debničky ošetríme formalínom alebo horúcou vodou, dôkladne vysušíme a potom do nich ukladáme zeleninu. Latkové police umyjeme 1-percentným roztokom formalínu.

dôležitým ochranným opatrením pre obmedzenie výskytu chorôb a škodcov v nasledujúcom roku je odstraňovanie napadnutých zvyškov po zbere úrody. Odumreté napadnuté listy pozbierame a spálime (nedávame ich do kompostov).

Pri kapustovej zelenine si všímame, či sa na koreňoch zakrpatených rastlín nenachádzajú nádory, čo by nasvedčovalo o postihnutí baktériovou nádorovitosťou. Pri ich výskyte zvyšky rastlín odstránime a osevný postup upravíme tak, aby sa tam niekoľko rokov nepestovala kapustovitá zelenina. Na odumretých zvyškoch rastlín obyčajne prezimujú zárodky rozličných chorôb, ktoré sú na jar zdrojom primárnej infekcie.

záhony, na ktorých budeme v budúcom roku sadiť kapustovú, prípadne plodovú zeleninu, prihnojíme dokonale vyzretým maštaľným hnojom alebo kompostom a celú záhradu hlboko zorieme, aby sa zárodky hubových chorôb dostali do značnej hĺbky a tak stratili infekčnú schopnosť. Okrem toho sa odporúča zapracovať do pôdy žieravé hnojivá ako dusíkaté vápno a kainit, ktoré nepriaznivo pôsobia na pôdnych škodcov.

postupne zbierame koreňovú zeleninu i kapustoviny, na záhonoch ostávajú iba mrazuvzdorné plodiny. Koreňovú zeleninu triedime hneď po zbere, na skladovanie sa ponechávajú iba zdravé, nepoškodené korene. Deformované, poškodené a s príznakmi chorôb použijeme na konzumáciu, nepoužiteľné zlikvidujeme.

Obdobne triedime aj kapustovitú zeleninu. Ako prvý zberáme kaleráb, ak neočakávame silnejšie mrazy – kultivar Gigant môže do ich príchodu dorastať. Listy odrežeme asi 10 centimetrov nad buľvou, po dvoch až troch týždňoch odpadnú a na buľve nevznikne otvorená rana – najčastejšie miesto, odkiaľ sa začína kaziť kaleráb.

Kapustu pri zbere odrezávame od hlúbov, listy a korene zberáme nakoniec, nenechávame ich v zemi – mohli by byť zdrojom chorôb. Najskôr zberáme bielu kapustu, ktorú sme vybrali na kvasenie, potom kapustu na skladovanie a nakoniec červenú kapustu, ktorá je najotužilejšia a rastie najdlhšie.

Z kapustovín ako posledný zberáme kel, postupujeme rovnako ako pri kapuste. Ružičkový a kučeravý kel ponecháme vonku najdlhšie. Oba sú chutnejšie, keď namrznú a neuškodí im ani 10-stupňový mráz. Ak však hrozia väčšie mrazy, pozberáme ich, lebo keď premrzne pôda hlbšie, nemajú ako z pôdy získať vodu a postupne vyschnú.

Neskôr vykopávame pór na zimu, časť z neho nechávame v pôde, rovnako aj z chrenu. Zo zamrznutej pôdy sa však nedajú vyberať. Čiernu reďkev a čínsku kapustu môžeme ešte ponechať na záhonoch.

do trhovej zrelosti dorastajú skoré odrody hlúbovín a karotky z letnej sejby. Tie však nie sú vhodné na dlhodobé skladovanie.

vysievame petržlen a mrkvu na prezimovanie, vysádzame predpestované sadenice zimného šalátu. V južnejších oblastiach ešte sadíme cesnak a pred zamrznutím pôdy aj väčšiu cibuľu sadzačku.

zeleninu prezimujúcu na hriadke treba ošetriť.

začíname pripravovať záhradu na budúci rok – vyčistíme záhony a do kompostu dáme všetky zvyšky – listy, hlúby a nerozvinuté buriny. Pareniskovú zeminu dezinfikujeme.

rýľujeme záhony a časť určenú na zeleninu prvej trate pohnojíme maštaľným hnojom.

Autor: Štefan Tóth