BRATISLAVA. Od predvlani behajú mladí Košičania v prvú októbrovú nedeľu po stopách legiend svojho maratónu. Na rozdiel od minulých tohtoročná bude sedieť na čestnej tribúne.
Predvlani si juniorská štafeta 42 x 1 km pripomenula trištvrte storočia od košického triumfu argentínskeho olympijského šampióna Juana Carlosa Zabalu a vlani 70 rokov od víťazstva Francúza Désiré Lericha, ktorý neskôr zomrel v koncentráku.
Teraz prišiel na rad Čech Pavel Kantorek. Olympiádu síce nikdy nevyhral, ale trikrát na nej štartoval, šesť rokov po sebe trónil vo svetovej desiatke (1957 – 1962) a z ôsmich maratónov v Košiciach tri vyhral.
Terapia po tuberkulóze
Kantorek je rodák z Prahy, ale keby existovalo aj čosi ako športové rodné mesto, musel by si uvádzať Košice. Tu si overil terapiu a objavil disciplínu, ktorá ho preslávila.
Medikovi pred štátnicami na pľúcnej klinike zistili tuberkulózu a pol roka hltal 66 tabletiek denne. „Keď som sa doliečil, na základe bulharských skúseností mi odporučili behať,“ spomína. „Nie stredné trate, ktorým som sa venoval, ale dlhé, menej zaťažujúce pľúcnu ventiláciu.“
Vybral si úplne najdlhšiu a zamiloval sa do nej. Premiéru, už ako promovaný lekár, zažil práve v Košiciach. Ešte na klasickej trati do Sene a späť. Písal rok 1955 a mal vtedy dvadsaťpäť.
„Tri týždne predtým som po dlhom tréningu dostal akútny zápal achilovky, ale ožiarili mi ju röntgenom a za desať dní som bol fit. Dobehol som za 2:39:07 a bez známok vyčerpania. To ma povzbudilo,“ vraví.
Úžasné: rok a pol po prekonaní tuberkulózy bežal na olympiáde v Melbourne. Ešte s Emilom Zátopkom.
Šokujúci duel na štadióne
Na jeseň 1958 sa Kantorek a východný Nemec Lothar Beckert postarali o najdramatickejší dobeh v 84-ročnej histórii MMM. Mal zápletku hodnú sfilmovania.
„Diváci boli šokovaní z toho, čo vidia,“ usmieva sa s odstupom polstoročia Kantorek. „Na štadión, na ktorom sa bežalo ešte pol druha kola, vbehol prvý Beckert. Mal predo mnou desaťmetrový náskok, ale asi 350 m pred cieľom ho chytili prudké žalúdočné kŕče a musel zastať. Podľa farby toho, čo zvracal, vypil asi priveľa presladenej kávy. Zrýchlil som a predbehol ho. Keď už som mal vari 40-metrový náskok a do cieľa mi chýbalo len 220 metrov, chytil kŕč pre zmenu mňa, do zadného stehna. Tiež som musel zastať. Nemec to zbadal a rozbehol sa, čo mu sily stačili. Neviem, koľko trvalo, kým sa mi podarilo uvoľniť sval, tie sekundy mi pripadali ako večnosť. Našťastie včas na to, aby som odrazil súperov útok a o päť sekúnd vyhral.“
Víťazná finta 1962
Kantorek vyhral v Košiciach ešte dvakrát. V roku 1962 v nemenej pamätnom súboji s Američanom Leonardom „Buddym“ Edelenom.
„Ani vtedy som nevbehol na štadión ako prvý, ale podarila sa mi na Američana finta,“ vykresľuje. „Bežal som hneď za ním, úplne pri mantineli, a vzdychal som, naznačujúc, že mám toho dosť. Edelen si ma zľava kontroloval. Potom som zrazu prestal vzdychať a keď sa Američan obzrel doľava, ja som zrýchlil a po pravej strane som mu utiekol tak, že nemal šancu.“ „To bol zátopkovský finiš,“ krútil hlavou Edelen. V Košiciach vyhral až o rok a utvoril traťový rekord, ktorý vydržal 15 rokov.
Vymenil letenku, je nažive
Neskôr sa z neho stal vyhľadávaný lekár, dokonca šéf zdravotníckej komisie čs. atletického zväzu. Dvanásť rokov strávil na Kube, prvých päť nielen ako športový lekár, ale aj ako tréner.
Kubánci mali oňho pred mexickou olympiádou taký eminentný záujem, že sa dal nahovoriť a odletel o týždeň skôr, ako mal. Zachránil si tým život. Lietadlo, v ktorom bola len jeho batožina po technickom medzipristátí v Kanade za čudných okolností vybuchlo a väčšina pasažierov zahynula.
Vďaka tomu bude v nedeľu osobne sedieť na čestnej tribúne MMM.
MUDr. Pavel Kantorek
Narodený: 8. 2. 1930 v Prahe
OH: Melbourne 1956 27. miesto (na 10 000 m jedenásty), Rím 1960 14., Tokio 1964 25.
ME: Belehrad 1962 – 5., Budapešť 1966 – 8..
MMM: v r. 1958 – 21. , 1956 – 4., 1958 – 1., 1959 – 7., 1961 – 2., 1962 – 1., 1964 – 1.., 1965 – 11..
Ďalšie víťazné maratóny: Enschede 1959, Fukuoka 1961.
Osobné rekordy: 5000 m 14:27,8, 10 000 m 29:42,2, maratón 2:18:44 (r. 1964 na britskej trati Windsor – Chiswick).
Prvé hviezdy sú už v Košiciach
Za prekonanie traťového rekordu MMM je najmenej 15 a najviac 20-tisíc eur.
KOŠICE. Trinásť afrických bežcov vrátane dvoch „zajacov“ sa postaví v nedeľu na štart jubilejného 85. ročníku Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach.
Keňan William Biama, ktorý vlani senzačne stlačil traťový rekord sedem sekúnd pod hranicu svetovej triedy 2:10 h, medzi nimi nebude, lebo nemá lanskú formu.
Napodobiť sa ho pokúsi osem krajanov a dvaja ďalší v úlohe vodičov (aj David Makori s osobným rekordom 2:08:49) im budú pomáhať. V poslednej várke organizátori predstavili víťaza z Enschede 2006 Sammyho Roticha (2:12:05, v roku 2005 skončil v Košiciach piaty), druhého vlani v Dubaji Josepha Mutisa (2:10:34) a Jonathana Kibeta (2:11:38), ktorý tohto roku dobehol druhý v Seville.
Ambície vyhrať však budú mať aj Etiópčania Yirdawe Dejene (2:11:08) a Hussan Adelo (2:15:39) a možno aj Zimbabvan Philip Bandawe (2:15:27). Prvá skupina Afričanov dorazila včera, dnes čakajú zvyšných.
Biama vlani za traťový rekord dostal 18-tisíc eur. Teraz leží latka vyššie: za rekord je „len“ 15-tisíc, no za čas pod 2:08 už 20-tisíc. Rekordná sa črtá účasť: počet prihlásených na všetky typy behov je už 3906, takže zrejme prekročí hranicu štyritisíc.
(mo)
