BRATISLAVA. Americkí zákonodarcovia boli včera pod veľkým tlakom. Celý svet na nich upieral zrak a žiadal: Schváľte štátnu pomoc pre vaše banky, inak sa všetci dostaneme do vážnych problémov. Čas čakania a obáv napĺňali niektoré podniky tým, že ťahali z bánk toľko peňazí, koľko sa len dá, aby sa zabezpečili pre časy, keď im už úvery pre nedostatok peňazí poskytnúť odmietnu.
Čerpajú, čo nemusia
Podľa nemeckého vydania Financial Times sa významné svetové firmy ako General Motors, Goodyear či Pinnacle Foods rozhodli, že budú viac ako treba čerpať revolvingové úvery v bankách. Revolvingový úver nie je jednorazový. Je to dlhodobý zmluvný vzťah medzi podnikom a bankou, ktorý dáva klientovi možnosť čerpať peniaze, keď ich potrebuje. Napríklad na financovanie obchodného styku.
Aktuálne rozhodnutie čerpať takýmto spôsobom viac peňazí nevychádza z potreby firiem financovať bežnú činnosť, ale z obavy, že pre finančnú krízu nebudú mať peniaze, keď ich budú najviac potrebovať.
Na finančných trhoch v Európe panoval strach z toho, ako sa senátori z hornej komory amerického Kongresu postavia k 700-miliardovému záchrannému balíčku prezidenta Georgea Busha. V utorok akciové burzy zmazali väčšinu strát z čierneho pondelka, keď historicky rekordným prepadom reagovali na to, že americká Snemovňa reprezentantov nateraz odmietla Bushov balíček.
Včera však na trhy znovu prenikol strach. Senát rozhodoval o balíku v neskorých večerných hodinách nášho času. A hoci jeho lídri, ako aj prezident Bush tvrdili, že nič nie je stratené a balík sa znovu vráti na scénu, nervozitu to z trhov nevyhnalo. „Všetci čakáme, ako to s hlasovaním v Senáte dopadne,“ citovala CNN Petra Cardilla, analytika firmy Avalon Partners. Podľa neho to vyzerá tak, že Senát napokon nepovie nie. „Bolo by to v súčasnosti katastrofálne, ak by to neprešlo,“ povedal Cardillo.
Americká burza, ktorá začala obchodovať o 15.30 nášho času, po vyše dvoch hodinách strácala takmer jeden a pol percenta. Deň predtým si polepšila takmer o päť percent, v pondelok zažila historicky najväčšiu dennú stratu – 7 percent.
Prosebné signály americkému Senátu včera vysielali európski politici aj finančníci. Šéf ministrov financií eurozóny Jean-Claude Juncker sa vyjadril, že prijatie balíka je potrebné nielen pre USA, ale pre celý svet.
Podobne hovoril aj šéf Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý je presvedčený, že balík pomôže americkej ekonomike aj globálnemu finančnému systému. Očakáva, že ho senátori schvália. „Samozrejme, je to na rozhodnutí kongresmanov,“ povedal pre agentúru Bloomberg prezident ECB Trichet.
Podľa agentúry Reuters sa k „prosebníkom“ pridal aj ruský minister financií Alexander Kudrin, podľa ktorého je Bushov plán neodmysliteľnou súčasťou riešenia krízy. Do problémov sa totiž dostali aj niektoré ruské banky, ruská burza už niekoľkokrát skolabovala a musela prerušiť obchodovanie.
Deutsche Bank natŕča ruku
Finančná kríza vypukla vlani v lete, keď sa naplno prejavilo, že mnohé americké banky príliš riskovali, lebo hypotéky poskytovali aj ľuďom, ktorí ich neboli schopní splácať. Pred niekoľkými týždňami sa kríza zostrila pádom významných amerických bánk, ktoré nakupovali od hypotekárnych bánk cenné papiere. Banky si medzi sebou prestali požičiavať peniaze, čo vyhnalo hore úrokové sadzby. Kríza sa presunula aj do Európy. Minulý týždeň sa na pokraji krachu ocitli významné banky v Belgicku, vo Francúzsku či v Nemecku. Vlády ich však padnúť nenechali. Dočasne do nich naliali miliardy eur.
Rozsiahlu pomoc, akú sa chystá poskytnúť americká vláda, požadujú od Bruselu už aj niektoré európske banky. Včera sa za to prihovárala nemecká Deutsche Bank. Šef Európskej centrálnej banky Trichet to však odmieta s tým, že Európa nie je federáciou a každá krajina musí zmobilizovať vlastné sily.
U nás je zatiaľ pokoj.
