BRATISLAVA. Svetové burzy sa po pondelkovom historickom prepade upokojili a znovu začali rásť.
Pred dvoma týždňami skrachovala štvrtá najväčšia investičná banka v Spojených štátoch Lehman Brothers. Nebola prvou obeťou finančnej krízy. A ako sa ukázalo, ani poslednou.
Otrasy na finančných trhoch sa netýkajú len americkej ekonomiky. Na pokraji krachu stoja aj viaceré významné európske banky.
Štáty preto nalievajú do bánk miliardy eur, aby sa kríza nepreniesla ako vírus do celého bankového sektora. To by potom začali mať vážnejšie problémy aj podniky a svetová kríza by sa mohla prehĺbiť do obludných rozmerov.
Vlády Francúzska, Belgicka a Luxemburska včera podali záchranný pás v podobe šiestich miliárd eur finančnej skupine Dexia. Deň predtým belgickoholandská finančná skupina Fortis dostala od vlády Beneluxu vyše 11 miliárd eur.
Slovensko voči prepadom na trhoch nezostáva imúnne. Kríza už obrala ľudí o časť úspor v akciových podielových fondoch. Budúci rok, keď sa staneme súčasťou jednotného trhu eurozóny, očakáva sa zdraženie úverov, najmä hypotekárnych. Pre krízu trpia aj úspory v druhom pilieri. Tie prišli o časť doterajších výnosov.
Slovenské banky zatiaľ problémy nemajú. Aj preto, že sa nepúšťajú do rizikových investícií ako tie v západnej Európe. Zhodujú sa Národná banka, vláda aj ekonómovia. Od svojich materských firiem sú navyše dobre izolované.
„Ani fatálne problémy materskej spoločnosti neznamenajú problémy jej dcéry,“ povedala šéfka spoločnosti Next Finance Markéta Šichtářová.
„V tomto čase nevidíme žiadny dôvod, aby sa klienti nejakej banky obávali o svoje vklady alebo iné produkty,“ povedal včera guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko.
Bránil aj Dexiu, ktorej matka má v Belgicku problémy. „Má dostatočný kapitál a pôsobí ako samostatný subjekt.“
Podľa Dexie sú klienti zatiaľ pokojní. Hovorca Michal Fúrik povedal, že nezaznamenali mimoriadny výber vkladov.
Ľudí upokojuje aj vláda. „Predseda vlády minulý týždeň jasne konštatoval, že bankový sektor na Slovensku by nemal byť finančnou krízou ohrozený,“ tlmočí stanovisko premiéra Fica jeho hovorkyňa Silvia Glendová.
Nerozvinutý, a preto zdravší
Pred výraznejšími dosahmi krízy nás chráni to, že slovenský finančný trh nie je taký rozvinutý ako na Západe. Banky získavajú peniaze na poskytovanie úverov najmä cez vklady od ľudí a firiem. Sú preto, na rozdiel ich európskych či amerických kolegýň, menej závislé od peňazí iných bánk. Kríza ich preto príliš nezasahuje.
V náš prospech hrá aj to, že podniky si požičiavajú peniaze najmä v bankách, kde je posudzovanie schopnosti firmy splácať dlhy veľmi prísne. Vo vyspelých štátoch podniky získavajú peniaze na svoju činnosť aj tak, že vydávajú vlastné dlhopisy. Vtedy je posudzovanie bonity podniku menej prísne.
Kríza sa po Európe rozširuje aj preto, že americkým a západoeurópskym bankám chýbajú peniaze. Po prepuknutí krízy s hypotékami v USA sú banky teraz ochotné požičiavať si peniaze navzájom len za vysoké úroky. Preto úrokové sadzby stúpajú. Centrálne banky nalievajú na trhy stovky miliárd eur a dolárov, aby cenu peňazí stlačili.
Pomáhajú aj vlády. Finančné trhy preto s napätím čakali, že americká Snemovňa reprezentantov schváli v pondelok záchranný balík pre bankový sektor za 700 miliárd amerických dolárov. Mal pomôcť odbremeniť banky od zlých úverov a finančne im pomôcť.
Čo sa sa môže stať
Nestalo sa. Proti plánu hlasovali kongresmani, ktorých kreslá sú v novembrových voľbách najohrozenejšie – či už ide o demokratov, alebo republikánov. Išlo najmä o zákonodarcov z chudobných regiónov, kde je hnev voči Wall Streetu najväčší.
Na akciových trhoch zavládla panika. Investori sa zbavovali akcií za stále menej výhodnú cenu. Kým za bežných okolností by predávali akcie napríklad za 100 či 90 dolárov za kus, v pondelok boli ochotní predávať za oveľa menej. Hlavný akciový index Dow Jones klesol o sedem percent, čo je najviac v histórii.
Včera už index začal rásť pod vplyvom pozitívnych očakávaní, že Kongres pomoc napokon predsa len schváli. Prezident Bush pokračoval v boji o záchranu svojho 700-miliardového plánu, hoci aj v zmenenej podobe. „Naša ekonomika je v kritických okamihoch a zákon potrebujeme, aby sme ju naštartovali. Je to naliehavá situácia a ak nebudeme konať, situácia sa zhorší každým dňom.“
Ak plán neprejde ani na druhý pokus, finančné trhy čaká obdobie dlhej neistoty a neochoty požičiavať peniaze. Akciové trhy na celom svete by zaznamenali obrovské prepady, úrokové sadzby na medzibankovom trhu by ďalej rástli. Mohla by nastať situácia, že úvery sa nebudú poskytovať vôbec. Hrozil by pád ďalších bánk.
„Bola by to dlhá kríza, na ktorej konci by aj tak bola vynútená pomoc štátu podobne ako v Japonsku v deväťdesiatych rokoch,“ povedal analytik ČSOB Petr Dufek.
Nedá sa to ignorovať
Či chceme, alebo nie, to, čo sa deje na Wall Street, nás musí zaujímať.
Keď v roku 1792 vznikla v New Yorku burza s cennými papiermi, jej zakladatelia len dúfali, že sa stane miestom, ktoré bude viac či menej ovplyvňovať každú ekonomiku sveta. Dnes je newyorská burza so sídlom na ulici Wall Street najväčšou a najvplyvnejšou burzou na svete. Názov Wall Street pochádza z toho, že táto ulica bola pred vyše tristo rokmi severnou hranicou vtedajšej osady Nový Amsterdam.
Finančné srdce
Srdcom ulice Wall Street je newyorská burza cenných papierov spolu s indexom Dow Jones, ktorý je „prístreším“ pre akcie 30 najvýznamnejších firiem na svete. Ak sa hovorí o poklese alebo náraste Wall Streetu, hovorí sa vlastne o zvýšení alebo znížení cien týchto akcií.
Pre burzového makléra je obchod s akciami niečo podobné, ako keď sa na trhu s obchodníkom dohadujeme, za koľko nám predá papriku či paradajky. S tým rozdielom, že na burze sa nakupujú a predávajú akcie, teda majetkové podiely vo významných svetových firmách.
Prepady na svetových burzách môžu skôr alebo neskôr viesť k nárastu úrokov a predraženiu podnikania. Ak sú tieto prepady vyvolané krízou bánk a finančného sektora, sú dosahy o to tvrdšie.
Ekonomická globalizácia, teda prepojenie svetového obchodu a finančných trhov, tieto dosahy znásobuje. Nálada obchodníkov sa prelieva z jedného trhu na druhý veľmi rýchlo. Finančné trhy prestali rozlišovať hranice krajín. Vnímajú svet často iba z pohľadu konkrétneho priemyselného odvetvia.
Medzinárodné domino
Ak teda začnú problémy na Wall Streete, rýchlo sa to prenesie do Nemecka, Japonska, Veľkej Británie. Trhy padajú dominovým efektom po celom svete. A nielen kapitálové. Problémy sú aj na peňažných, kde sa tvorí cena peňazí, teda úrok. Naše banky sú cez materské firmy súčasťou svetových trhov a dosahy krízy cítime vo vyšších úverových splátkach.
Úroky platia z úverov aj podniky. Ak drahé peniaze spôsobia, že podniky v Európe budú prepúšťať, môže sa stať, že naši výrobcovia predajú v zahraničí menej výrobkov. Platy u nás budú rásť pomalšie, môže sa prepúšťať.
Globalizáciu tak cítime v našich peňaženkách. V súčasnosti čakáme skôr jej odvrátenú tvár. No práve prepojenie trhov umožňuje podnikom rýchlejšie sa dostať na zahraničné trhy, ľahšie získať úvery. To je tiež jedna z príčin, prečo sa našej ekonomike tak darí.
(ľja, of)
Ekonomika Spojených štátov je v kritických okamihoch a zákon potrebujeme, aby sme ju naštartovali.
George Bush, prezident USA
Ďalší plán záchrany
Americká snemovňa v noci na utorok odmietla plán, ktorý by do americkej ekonomiky napumpoval 700 miliárd dolárov. Aké sú ďalšie scenáre záchrany?
Jeden scenár hovorí o zrevidovaní starého plánu, ktorý bude politicky akceptovateľnejší. Alternatívou je úplne nový plán prerobený od základov. Také rokovania by trvali dlhšie, ale mali by asi väčšiu šancu na úspech.
Ako napísal denník New York Times, na stole sú aj scenáre, ak by 700-miliardový plán záchrany skrachoval v Kongrese úplne. Fed a ministerstvo financií budú ako doteraz riešiť individuálne, osobitnou pôžičkovou pomocou pre postihnutú finančnú inštitúciu.
Fed tiež už nemá peňazí na rozdávanie, jeho rezervy v cenných papieroch sa v rámci jedného roka stenčili z 800 miliárd na menej ako 300 miliárd. Na záchranu si teda Američania budú musieť požičať.
(bo)
Stanoviská
Národná banka
Stratégia slovenských bánk je konzervatívna. Relatívna nerozvinutosť slovenského kapitálového trhu paradoxne spôsobila, že turbulencie na svetových finančných a kapitálových trhoch nemajú prakticky nijaký priamy dosah na hospodárenie slovenských bánk. Navyše krajiny Európskej únie, v ktorých sa objavili problémy s bankami, ich veľmi razantne riešili, najmä priamym kapitálovým vstupom. Týmto európsky bankový trh vyriešil svoje najaktuálnejšie ťažkosti.
Úrad vlády
Predseda vlády SR po mimoriadnom rokovaní vlády k analýze dosahov krízy na medzinárodných finančných trhoch na slovenský bankový sektor jasne skonštatoval, že bankový sektor na Slovensku by finančná kríza nemala ohroziť.
Vláda, ministerstvo financií aj Národná banka pozorne sledujú vývoj na medzinárodných finančných trhoch, takže ak by sa objavili čo i len náznaky negatívnych dosahov na Slovensko, kabinet bude reagovať.
Ministerstvo financií
Slovensko monitoruje a analyzuje situáciu na bankovom trhu, čo sa týka vkladov obyvateľstva aj podnikateľských subjektov. Nie je vylúčené, že po vykonaní tejto analýzy aj Slovensko pristúpi k zvýšeniu súčasných garancií.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
