Detektívom na Slovensku nemôže byť hocikto. „Kritériá zákona sú možno až príliš prísne - licenciu detektíva môže dostať len človek s právnickým vzdelaním, alebo aj iný absolvent vysokej školy, ktorý zloží predpísané kvalifikačné skúšky. Ak má na konte priestupok, ktorý sa riešil v správnom konaní, nemôže túto prácu vykonávať dva roky, ak bol trestaný, nesmie ju vykonávať počas piatich rokov od zahladenia trestu,“ hovorí Ján Hodál.
On sám sa tejto práci venuje už od dvadsiatky, samostatnú detektívnu kanceláriu si však otvoril len asi pred rokom.
Po nespokojnosti s políciou prichádza na rad detektív
„Detektívna práca nie je až taká dobrodružná, ako to vyzerá v knižkách, ale pre mňa je zaujímavá, je to práca s ľuďmi a dostatočne slobodná a pestrá.“
Na detektívov sa obracajú napríklad ľudia, ktorých prípad rieši polícia a oni nie sú spokojní s priebehom alebo rýchlosťou vyšetrovania, advokátske kancelárie zabezpečujú dôkazy pre súdne konanie, venujú sa aj odhaľovaniu poistných podvodov pre poisťovne, vyhľadávaniu majetku pre exekútorov.
„Niekedy sa na nás obracajú s prípadmi nezvestných - tu využívame aj dobré pracovné kontakty, ktoré máme v Rusku, na Ukrajine a v Česku. Stáva sa, že nás oslovia aj ľudia, ktorí chcú odpočúvať svojich partnerov - ale takúto prácu nerobíme. Je to nelegálne a aj nepoužiteľné pred zákonom,“ usmieva sa Ján Hodál.
„Najradšej pracujem na zabezpečovaní dôkazov a vyslovene nerád robím preukazovanie nevery. V takýchto prípadoch klient nikdy nie je spokojný.“
Šancu majú len profesionáli
Detektívna práca podľa Hodála nie je nebezpečná – podobá sa na prácu policajného vyšetrovateľa a používa aj rovnaké metódy. A s časom je to rovnaké - niekedy sú dni relatívne voľné, inokedy treba robiť aj v noci. Ak má väčší prípad, zamestnáva na dohodu kolegov, ktorých pozná a dôveruje im.
„Aj spolupráca s políciou je dobrá,“ hovorí Hodál. „Veď jej pomáhame pri odhaľovaní trestnej činnosti.“
Väčšina detektívov - súkromníkov alebo aj tých, ktorí pracujú pre súkromné bezpečnostné služby - pochádza z radov polície. Iní podľa Hodála nemajú priveľké šance, lebo im chýbajú praktické skúsenosti. Aj bývalý dopravák má podľa Hodála skúsenosti, ktoré v detektívnej práci dokáže využiť - napríklad pri odhaľovaní poistných podvodov.
Dôležitejšie ako škola sú praktické skúsenosti
„Škola ešte nikoho veľa nenaučila. Mne až tak veľmi nezáleží na vzdelaní, dôležité je to, či má dotyčný praktické skúsenosti a či vie operatívne myslieť. Keď som pracoval v inej agentúre, robil som aj výbery nových pracovníkov a väčšinou sme nehľadali ľudí cestou inzercie, ale priamo som oslovil vytypovaných ľudí.“ Záujemcom o detektívnu prácu dával Ján Hodál na tomto poste jednoduchý test: tu máte telefónne číslo a do 24 hodín mi zistite, kde pracuje partner majiteľa tohto čísla bez toho, aby ste naň zavolali. „Ten, kto má skúsenosti, vie, ako na to - moji ľudia dokážu získať takúto informáciu aj za dve hodiny. Ale laik pravdepodobne vôbec nebude vedieť, čo si počať.“
Detektívi robia aj pre firmy
Súkromní detektívi ponúkajú svoju prácu už druhé storočie, dopyt po ich práci len rastie.
Súkromní detektívi existujú už viac ako 150 rokov. Prvá známa súkromná detektívna agentúra existovala vo Francúzsku v roku 1833.
Približne o dvadsaťročie neskôr založil Allan Pinkerton svoju agentúru, ktorá vzrástla na jednu z najznámejších detektívnych agentúr v USA. Pinkertonova Agentúra sa preslávila najmä tým, že rozbíjala štrajky, ale mala na konte aj mnoho súdnych prípadov a pátrania. Pojem súkromné očko má svoje korene práve u Pinkertonovcov – oko bolo totiž v centre loga tejto kancelárie.
Dnes pracuje približne štvrtina súkromných vyšetrovateľov v Spojených štátoch na voľnej nohe, ďalšia štvrtina z nich pracuje pre detektívne kancelárie alebo bezpečnostné služby a ostatní pracujú pre finančné a obchodné inštitúcie.
Mnohí vyšetrovatelia sa veľmi úzko špecializujú – pre bohaté obchodné spoločnosti napríklad pracujú v úlohe vyšetrovateľov ľudia s ekonomickým vysokoškolským vzdelaním.
V Severnej, ale aj v Južnej Amerike sa živia detektívnym remeslom tisíce ľudí. Len v Brazílii pôsobí asi 120tisíc súkromných očiek.
Široké pole pôsobnosti pre nich vytvára najmä to, že ľudia prestali dôverovať jeden druhému. Najlepšími klientmi brazílskych detektívov sú žiarliví manželia a manželky.
(gal)
