BRATISLAVA. „Ja som právo na odpoveď nevyužil. Právo na odpoveď je pre obyčajných ľudí,“ povedal niekoľko týždňov po prijatí nového tlačového zákona premiér Robert Fico. „Zrazu sa nič nestalo. Nikto z politikov nevyužíva ani právo na odpoveď, ani nič iné,“ dodal k téme koncom augusta.
Realita je iná. Aj keď odpovede nezaplavili stránky novín, do každého z mienkotvorných denníkov prichádzajú desiatky sťažností. Tých od „bežných ľudí“ je len zopár.
Málo zverejnených odpovedí
„Dramaticky sa zvýšil počet žiadostí o tlačovú opravu, ktorú upravoval už starý zákon, a začali prichádzať žiadosti o odpoveď. Naplnili sa predpoklady, že zákon budú využívať predovšetkým politici,“ povedal šéfredaktor Pravdy Petr Šabata. Žiadostí, ktorých prišlo do Pravdy niekoľko desiatok, sú od politikov a ministerstiev (kultúry, sociálnych vecí...), od regionálnych politikov, firiem, úradov a organizácií. „Ani jedna od „obyčajného“ občana,“ povedal.
V odpovediach žiadatelia reagujú spravidla na pravdivé tvrdenia. Pravda zatiaľ zverejnila jednu odpoveď od bratislavského župana Vladimíra Bajana a jednu opravu.
Aj redakcia SME počíta počet žiadostí o uverejnenie odpovedí či opráv na desiatky. Prevahu majú žiadosti od inštitúcií. Medzi prvými sa ozvalo HZDS, ktoré chcelo opravou reagovať na komentár. „Ani v jednom prípade sme žiadateľovi, ktorý sa odvolával na tlačový zákon, nevyhoveli,“ povedal zástupca šéfredaktora denníka SME Roman Krpelan.
Do Hospodárskych novín prišlo približne 20 žiadostí o opravu či odpoveď, z nich štvrtinu vyhodnotili právnici denníka ako neodôvodnenú. „Ani raz sme však preto nemuseli dávať niečo na titulku, či výrazným spôsobom meniť kompozíciu ostatných strán spravodajstva,“ povedal šéfredaktor HN Peter Vavro. Spomedzi známych ľudí opravu žiadal od Hospodárskych novín premiér Fico, z komerčnej sféry Karol Martinka, Vladimír Lexa či Peter Lukeš, odpoveď Juraj Široký. Nie všetky redakcia akceptovala.
Týždenník Žurnál zatiaľ zaznamenal jednu žiadosť o odpoveď. Dal ju Slovenský syndikát novinárov, ktorý sám zákon kritizoval. „Zamietli sme ju,“ povedala šéfredaktorka týždenníka Nora Slišková. Tlačové agentúry SITA a TASR zatiaľ nijaké žiadosti o odpoveď nedostali.
Opravovalo sa aj predtým
Právo na opravu bolo aj v predchádzajúcom zákone, redakcie spomínaných periodík tak pokračujú v starých praktikách. Ak redakcia SME zistí, že článok bol uverejnený s chybou, napríklad v mene alebo vo funkcii, uverejní opravu bez toho, aby sa ktokoľvek musel odvolávať na tlačový zákon. Podobné opravy uverejňuje každý pondelok.
„Aj premiér Fico nás žiadal o opravu na základe tlačového zákona, za zlý preklad vyjadrení maďarského premiéra. Opravili sme sa na druhý deň a urobili by sme tak aj bez tlačového zákona, aj v prípade, že by sa neozval. Chyba je chyba a nemáme problém si ju priznať,“ povedal Krpelan.
V regionálnych novinách odpovede žiadajú hlavne komunálni politici. Sieť regionálnych denníkov Korzár dostala zatiaľ osem žiadostí o odpoveď. Požadovali ich dvaja primátori zo Sniny a z Bardejova, dvaja starostovia, jeden prednosta a dvaja poslanci miestnych zastupiteľstiev. „Z bežných ľudí, ktorým mal byť zákon určený, využil právo na odpoveď jeden podnikateľ z Prešova,“ povedal šéfredaktor Korzára Peter Bercik z Košíc. Redakcia nevyhovela len žiadosti sninského primátora, ktorý chcel reagovať na názorový text redaktorky.
Kuriózna žiadosť prišla Tatranskému Korzáru. Nový zákon chceli využiť ľudia, ktorým sa nevideli referáty z futbalových zápasov nižších súťaží. Napríklad to, že Korzár napísal o domácom tíme, že v prvom polčase hral slabo.
Reťazová reakcia
Na Korzár sa obrátil aj predseda parlamentu Pavol Paška, a to pre zverejnenie informácií o jeho záujmoch v zdravotníctve. Požadoval ospravedlnenie, čo je inštitút, ktorý tlačový zákon nepozná. Jeho reakciu Korzár zverejnil ako odpoveď. Paška tiež tvrdil, že právo na odpoveď nebude využívať.
Potvrdili sa aj obavy, že odpovede možno zneužiť na osobné útoky a osobné záujmy. „V odpovediach sa objavili okrem vecných argumentov aj slovné útoky na redaktorov, nepravdy či popretie vlastných slov,“ hovorí šéfredaktor siete Korzár.
Napríklad tyždenník MY v Nitre vyhovel žiadosti starostu Ivanky pri Dunaji a uverejnil jeho odpoveď na článok Starosta je obvinený z dvoch trestných činov. Týždenník potom musel uverejniť ďalšiu odpoveď, a to zo strany Okresného súdu v Nitre, ktorá reagovala priamo na odpoveď starostu, v ktorej podľa súdu boli nepravdivé informácie.
Asi deväť žiadostí prišlo do maďarského Új Szó, z toho tri od politikov. „Väčšinou sa ozývajú ľudia, o ktorých sme napísali kriticky, vo všeobecnosti to nie sú prípady, kde ide o zjavnú chybu,“ hovorí šéfredaktor Új Szó Norbert Molnár.
Spokojný minister
Vydavatelia a minister kultúry hodnotia zákon úplne odlišne aj po polroku praxe.
„Aplikácia tlačového zákona v praxi nepotvrdila ani jednu z prehnaných obáv opozície a vydavateľov,“ zhodnotil doterajšiu prax nového zákona predkladateľ zákona minister kultúry Marek Maďarič. „Naopak, mám dojem, že printové médiá dôslednejšie pracujú s faktami,“ dodal.
Podľa predsedu Združenia periodickej tlače Slovenska Miloša Nemečka sa naopak potvrdili obavy, že zákon poslúži ako obrana politikov pred novinármi. Hlavne pri využívaní práva na odpoveď, ktoré vzniká aj vtedy, ak noviny napíšu pravdu. „Potvrdzuje sa, že je to zákon pre politické, ekonomické a iné elity, ktoré dostali do rúk nástroj, ktorý pravdepodobne nikde nenájdeme,“ povedal Nemeček. V populárnejších tituloch je zastúpenie bežného občana o niečo vyššie.
Proti zákonu ostro vystupovala aj opozícia, tá preň aj podala podanie na Ústavný súd. (hr)
Autor: Mirka Kernová © SME