BRATISLAVA – NATO vyžaduje od Slovenska, aby v prípade svojho členstva dokázalo zaručiť, že do styku so štátnym tajomstvom prídu iba spoľahliví a preverení ľudia. Ich preverovanie má mať na starosti Národný bezpečnostný úrad, ktorého vytvorenie dostal na starosť Vladimír Benček. Ten však v minulosti pracoval v ŠtB.
Československá tajná služba pred rokom 1989 úzko spolupracovala so sovietskou KGB, Benček si však nemyslí, že by bývalí príslušníci ŠtB mali byť pre Slovensko a NATO veľký problém: „Ani podľa kritérií NATO neznamená príslušnosť k ŠtB automaticky bezpečnostné riziko.“
Na otázku, či pracoval na zvláštnej správe ŠtB, Benček po dlhšej odmlke odpovedal: „Pôsobil som na federálnom Ministerstve vnútra ČSSR a zaoberal som sa šifrovou ochranou informácií.“ Vylúčil, že by pracoval priamo na sekretariáte prvého námestníka federálneho Ministerstva vnútra ČSSR Alojza Lorenca, ktorý ŠtB riadil.
Minister vnútra Ladislav Pittner o Benčekovej minulosti povedal: „Nevedel som o tom.“ Podľa neho ide o nový úrad s novým poslaním, a preto „je Benček len poverený riadením a previerky sa budú dotýkať všetkých, nielen jeho“.
Benček nedávno na svojej prvej tlačovej besede vyhlásil, že je predčasné hovoriť o tom, či sa bude nový úrad zaujímať aj o príslušnosť preverovaných ľudí k ŠtB. Pre SME včera dodal: „Keby sme povedali, že každý, kto pracoval v ŠtB, je bezpečnostným rizikom pre štát, diskvalifikovali by sme tým veľkú časť občanov. Cieľom úradu je však zisťovať u osôb bezpečnostné riziká a preveriť ich schopnosť chrániť štátne tajomstvo.“
NATO požaduje od nových členov, aby previerkami osôb dôsledne chránili tajné informácie. Podľa pripravovaného zákona o ochrane utajovaných skutočností má Národný bezpečnostný úrad skúmať spoľahlivosť osôb prichádzajúcich do styku so štátnym tajomstvom a bude tiež skúmať, či majú, alebo v minulosti mali kontakty s cudzími spravodajskými službami. (pt, ldi)