MINSK, PRAHA. Bieloruská opozícia verí, že v nedeľňajších parlamentných voľbách dosiahne historický úspech. Na 110 miest v dolnej snemovni bieloruského parlamentu kandiduje 265 osôb. Pokiaľ niekto z predstaviteľov strán kritizujúcich politiku prezidenta Alexandra Lukašenka zasadne v parlamente, prvý raz za 12 rokov sa v krajine môže hovoriť o náznaku demokratických volieb.
Opozícia vlastne tentoraz protestuje len proti tomu, že má málo zástupcov vo volebných komisiách, ktorí budú zratúvať hlasy. Najväčší priestor na falšovanie je podľa nezávislých expertov ešte pred hlavným hlasovaním.
Opozícia môže zabodovať
Do včerajška prebiehalo päť dní úplne bez obmedzenia takzvané mimoriadne, predčasné hlasovanie, na ktorom sa zúčastnil obrovský počet bieloruských voličov.
V niektorých okrskoch prišlo v predčasnom termíne k urnám vyše 50 percent zaregistrovaných voličov, takže hlasovanie v týchto okrskoch bolo vyhlásené za platné, ešte než sa voľby vôbec začali. Napriek tomu zrejme Lukašenko opozíciu do parlamentu pustí.
„Vedenie krajiny chce, aby nový parlament bol legitímny v očiach EÚ a USA, takže môžeme očakávať, že medzi poslancami budú predstavitelia opozície,“ dúfa kandidát za opozíciu Jaroslav Romančuk.
Pozorovatelia OBSE kritizovali predvolebnú kampaň preto, že opozícia nemala možnosť prakticky predstaviť svoje programy a kontrola zrátania lístkov bude tak hlavne na štátnych úradníkoch.
Lukašenko pred voľbami naznačil, že stojí o zlepšenie vzťahov predovšetkým s EÚ a je preto ochotný akceptovať niektoré ústupky.
„Budú to vzorové voľby, ktoré prebehnú podľa všetkých pravidiel Západu,“ sľubuje bieloruský líder, ktorý pred voľbami prepustil politických väzňov.
Podľa politológa Ševcova má „Bielorusko po prvý raz za dlhé roky šancu zmieriť sa so Západom“. Zároveň podľa neho Lukašenko veľmi riskuje, pretože opozícia môže získať možnosť blokovať jeho rozhodnutia a legitímnou cestou zmeniť politiku Bieloruska.
Pohnevá si Moskvu?
Výsledky hlasovania môžu zmierniť doterajšiu izoláciu krajiny a ekonomické sankcie pre porušovanie ľudských práv, a aj rozhodnúť o uznaní nezávislosti Južného Osetska a Abcházska.
Predstavitelia oboch gruzínskych enkláv sa tento týždeň obrátili na Lukašenka so žiadosťou o priznanie štatútu nezávislých štátov. Ak by opozícia získala dostatočný počet kresiel, mohla by uznanie zablokovať. Vzťahy Minska a Moskvy by sa tak mohli významne zhoršiť.
Voľby v Bielorusku
v doterajšom parlamente nemala opozícia ani jedno kreslo
na 110 miest kandiduje 265 osôb
71 z nich sú opoziční kandidáti z Koalície demokratických síl
vvoľby bude kontrolovať 28-tisíc domácich a 1000 zahraničných pozorovateľov
Liachovič: Lukašenko Západ potrebuje
Voľby nespĺňajú demokratické štandardy. Budú však slobodnejšieako tie minulé, pretože Lukašenko si chce nakloniť úniu, hovorí bieloruský politológ a riaditeľ Centra politického vzdelávania Andrei Liachovič.
Bude možné považovať nedeľné voľby za demokratické?
„Nie, pretože opozícia nemôže byť vo volebnej komisii, čo dáva priestor na manipulácie ako v predchádzajúcich voľbách. Navyše silné médiá ako televízia, rozhlas či celonárodné noviny pracujú ako propagandistický nástroj štátu.“
Bude sa tiež priamo manipulovať hlasovanie?
„Myslím, že je to pravdepodobné. Opozícia má v jednomandátových volebných obvodoch okolo 20 – 30 kandidátov, ktorí by sa mohli dostať do 110-členného parlamentu. No myslím, Lukašenko nedovolí, aby sa do parlamentu dostal čo len jeden opozičný človek. Keby ich pustil do parlamentu, mohli by využiť túto pôdu na väčšiu popularizáciu opozície.“
Aká je súčasná bieloruská opozícia?
„Momentálne je v opozícii vnútorný rozkol, súboj o moc a o to, kto bude mať väčší vplyv. Nie je to však ako v Rusku, demokratickú opozíciu v Bielorusku potenciálne podporuje 20 – 25 percent ľudí. Až 40 percent Bielorusov je ochotných hlasovať za vstup do Európskej únie. Ale opozícia v takom stave ako je teraz, nemôže prezentovať takúto alternatívu.“
Ako sa dá hodnotiť prepustenie politických väzňov pred voľbami?
„Lukašenko sa takto snaží, aby ho Európska únia konečne uznala za právoplatného prezidenta Bieloruska, čo doteraz Brusel odmieta.“
Je pripravený splniť svoju hrozbu, že ak únia neuzná voľby, preruší s ňou všetky kontakty?
„To je skôr bluf. Lukašenko hrá na niečo, čo neurobí. On potrebuje Západ, aby vyvažoval ruský vplyv v krajine. Keď veľmi tlačia Rusi, môže povedať, že tu má Európsku úniu.“
Podľa informácií poľských médií ponúka Európska únia isté uvoľnenie vzťahov, ak sa opozícia dostane do parlamentu.
„Je aj takáto možnosť, Lukašenko chce normalizovať vzťahy s úniou, ale podľa jeho podmienok. Ponúkol tri ústretové kroky: neuzná Južné Osetsko a Abcházsko, prepustil politických väzňov a opozičných aktivistov neprenasleduje milícia ako predtým. Úplne však odignoroval ďalšie z 12 podmienok, ktoré dal Brusel Minsku.“
Prečo sa práve teraz snaží zlepšiť vzťahy s Bruselom?
„Zaujímavé je, že Lukašenko prepustil politických väzňov až po vojne v Gruzínsku. Vtedy videl, že Západ sa zľakol toho, čo urobilo Rusko. Snaží sa ponúknuť únii niečo, čoho sa môže ona chytiť v súvislosti so zhoršujúcimi sa vzťahmi s Ruskom.“
Aká je súčasná podpora Lukašenka?
„Momentálne by ho volilo asi 40 percent ľudí. Ešte v marci 2006 to bolo 60 percent. Podpora mu klesla, pretože zrušil niektoré sociálne dávky, zlikvidoval živnostníkov a otvoril otázku stavby jadrovej elektrárne.“
Tomáš Vasilko
Autor: Agentúra Epicentrum
