Trenéri sa na ne pozerali s posmechom, kolegovia ich ignorovali. Ženy, ktoré sa pokúšali písať o športe, to mali v Spojených štátoch v 40. rokoch ťažké. Väčšina to vzdala. Mary Garberová sa však nenechala odradiť a nakoniec si získala uznanie.
Rodáčka z New Yorku ukončila štúdiá na Hollins College v Roanoke, štát Virgínia, v roku 1938. V novinách začala pracovať počas druhej svetovej vojny. Športové spravodajstvo bolo výlučne mužskou doménou, ale keďže väčšina redaktorov narukovala, musela Garberová pokrývať aj túto oblasť.
Od roku 1946 sa rozhodla úplne venovať športu. Ženy však mali v tom čase zákaz vstupu do priestorov pre tlač na štadiónoch a na tradičné pozápasové rozhovory pred šatňami mužstiev ju univerzitné kluby tiež nepúšťali. Garberová im túto diskriminačnú prax pripomínala ešte dlho po jej zrušení. „Roky som nosila novinársku visačku s nápisom Ženám a deťom vstup do pressboxov zakázaný,“ povedala pre National Public Radio.
V čase segregácie na juhu Spojených štátov v 50. rokoch ako jedna z prvých písala aj o čiernych atlétoch. „Mary prišla a písala o našich chlapcoch v čase, keď nikoho nezaujímali,“ spomínal na ňu basketbalový tréner Clarence Gaines v magazíne Sports Illustrated. Garberová sa nikdy nevydala. V roku 2005 jej udelili ako prvej žene prestížnu novinársku cenu Red Smith Award za výnimočný prínos pre športovú žurnalistiku.
* 19. 4. 1916
† 21. 9. 2008
Autor: toh
