tomto sú Japonci čudní.

Tento rok ma veľmi prekvapilo po dva a pol roku od mojej poslednej návštevy Japonska, koľko mladých ľudí chodí v preplnenom Tokiu so psami po meste – nie po parku. Boli to všetko väčšinou malí psíci. Pravdepodobne zo strachu pred ušliapaním, alebo pre autá a bicykle ich majitelia nosili v moderných košíkoch, z ktorých psíčkom trčala iba hlava. Trendu sa okamžite prispôsobili aj kníhkupectvá a v tých najväčších nájdete obrovské oddelenie s manuálmi ako psa vychovávať, ako sa oň starať – to všetko od renomovaných autorov. A rovnako knihy plné pózujúcich psov. Pre psov sú otvorené už aj butiky s oblečením. Jedno tradičné japonské kimono pre psíka stredného vzrastu kúpite zhruba za tisíc korún (33, 19 eura).

Po tom, čo v Japonsku začiatkom deväťdesiatych rokov praskla ekonomická bublina, to mnohých ľudí naplnilo obavami. V takýchto situáciách človek hľadá niečo, čo môže zahojiť, alebo prekryť jeho znepokojenie. Mať psa je pre človeka jedným z riešení.

Japonsko má veľmi veľa obyvateľov, konkurencia je obrovská. Japonci veľmi často upadajú do depresie s pocitom, ktorý by som vyjadril slovami: „Možno ma už nepotrebujú.“ Ale ak raz máte psa, ktorý vás a vašu lásku potrebuje, pocity sa zmenia. Hovorí sa: „Partner vás môže sklamať, rodina oklamať, ale pes vás nikdy nezradí.“

A tu je rebríček najobľúbenejších plemien v Japonsku, tak ako ho zverejňuje jeden z posledných prieskumov: 1. jazvečík, 2. čivava, 3. pudlík, 4. shiba-inu, 5. yorkshirský teriér, 6. toy španiel, 7. špic, 8. trpasličí fúzač, 9. francúzsky buldoček, 10. shih tzu.

Všetky sú známe aj na Slovensku, výnimkou je možno len shiba-inu. To je typický japonský pes. Máme šesť druhov japonských psov – skita-inu, kai-ken, kishu-inu,shikoku-inu (tosa-inu), hokkaido-inu. A len pre úplnosť - „inu“ znamená v japončine „pes“. Spomedzi spomínaných druhov je najrozšírenejší shiba-inu. Kým bolo v Japonsku menej psov z cudziny, všade som videl iba shiba-inu. A najobľúbenejšie meno? V tom čase sa každý druhý psík volal „Pochi“ (číta sa ako „poč“).

Ale vráťme sa do každodennej reality a zistíme, že za celým psím boomom sa vynára problém. Veľmi veľa Japoncov chce mať psa, a veľmi veľa Japoncov zisťuje, že starať sa oň je ťažšie, ako si predstavovali. Nechcené zvieratá prinášajú majitelia do útulkov so slovami: „Dúfam, že si ho niekto vezme a bude sa oň starať.“

Opustených psíkov držia v zariadení obyčajne sedem dní. Na ôsmy deň ráno končia v plynovej komore.

Autor: Masahiko