BRATISLAVA. Populačná kríza na Slovensku sa prehlbuje. Z údajov za minulý rok, ktoré nedávno zverejnil Eurostat, vyplýva, že Slovensko už druhý raz v rade malo najnižšiu úhrnnú plodnosť v Európskej únii.
Aj keď údaje ešte nie sú kompletné, je isté, že na jednu ženu od 15 do 49 rokov tu štatisticky pripadá iba 1,25 dieťaťa a to je hlboko pod takzvanou záchovnou hodnotou. Aby sa populácia prirodzene obnovovala, treba mať najmenej dve deti. Lenže to si mnohí nemôžu dovoliť ani s podporou od štátu.
Tento rok štát pri narodení prvého dieťaťa vyplatí 25tisíc korún (830 eur). Od budúceho roka to má platiť aj pri narodení druhého a tretieho dieťaťa. Okrem toho sa o 100 korún (asi tri eurá) zvýši prídavok na dieťa a rodičovský príspevok má do roku 2010 dosiahnuť úroveň minimálnej mzdy.
Demograf Branislav Bleha z Prírodovedeckej fakulty UK hovorí, že „zvyšovanie príspevkov je príkladom 'tíšiacich' opatrení, ktorými sa má zmeniť populačný vývoj, nie jeho dôsledky“. Aj tie si však podľa neho vyžadujú okamžité riešenia.
Inde plodnosť stúpa
Na jednu obyvateľku Slovenska, ktorá ešte môže mať deti, už od roku 2000 štatisticky pripadá menej ako 1,3 dieťaťa. Demografi na základe toho tvrdia, že sme v zóne veľmi nízkej plodnosti. S nami je v nej iba Rumunsko, o čosi lepšie je na tom Portugalsko a Malta.
Kedysi v tejto zóne boli aj niektoré krajiny južnej Európy, ako sú Španielsko, Taliansko a Grécko. Odvtedy sa však situácia zmenila. V mnohých európskych krajinách, dokonca aj v Česku, úhrnná plodnosť stúpa – v niektorých už od roku 2000, v iných kratšie.
Eurostat píše, že sčasti k tomu môže viesť „doháňanie odkladu rozhodnutia mať deti“. Keď ženy rodia neskôr, úhrnná plodnosť sa na • prv zníži, neskôr nasleduje jej „obnova“. Mnohé však nestihnú mať viac ako jedno alebo dve deti. U nás sa plodnosť po miernom náraste po roku 2002 posledné štyri roky výrazne nepohla od hodnoty 1,25.
Deti ovplyvnia aj dôchodky
Kým detí z dlhodobého hľadiska ubúda, starých ľudí je čoraz viac. S nimi pribúda aj nárokov na dôchodky. Bleha si myslí, že starnutie populácie „jednoznačne potvrdzuje správnosť dôchodkovej reformy“, aj keď pripúšťa, že dôchodkové zabezpečenie bude mať problémy.
Populačný vývoj nepodceňuje ani guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko. V sobotu, po mimoriadnom rokovaní vlády o dôsledkoch svetovej finančnej krízy, povedal, že najmä z tohto dôvodu bola potrebná dôchodková reforma.
Vláda napriek tomu druhý pilier spochybňuje a premiér ho chce opäť otvoriť.
Manželia Lehotskí: Deti nie sú o peniazoch
Keď sa opýtate manželov Zuzany (32) a Ľubomíra (34) Lehotských, koľko majú detí, s úsmevom zvyknú odpovedať: „K dnešnému dňu štyri.“
Hoci obaja pochádzajú z dvojdetných rodín, svojich štyroch potomkov nepovažujú za niečo nezvyčajné. „Zrejme sme obaja nastavení na život vo veľkej rodine,“ tvrdí Ľubomír.
Na dnešné slovenské pomery neobvykle veľká rodina žije v paneláku na sídlisku Ťahanovce v Košiciach. Nie v luxuse, ale ani v biede. „Deti nie sú o peniazoch,“ tvrdia svorne rodičia Zuzky (12), Karin (11), Barborky (9) a Ľubomíry (7).
Zuzana i Ľubomír sú novinári. Náročné povolanie s rodinnými povinnosťami sa podľa nich dá zladiť. „Poznám menšie rodiny, ktoré sa nedostanú na divadelné či filmové predstavenie, ako je rok dlhý. My sa aj šesťkrát do roka vyberieme na cesty. Pre mňa sú deti motorom,“ vysvetľuje Ľubomír.
Nepriaznivý demografický vývoj na Slovensku ich neprekvapuje. Sú presvedčení, že klesajúca pôrodnosť je odrazom celkovej spoločenskej klímy nainfikovanej filozofiou konzumu. „Hmotné statky povýšila spoločnosť na najvyššiu hodnotu. Z detí sa stal len akýsi doplnok manželského života,“ myslí si Zuzana. Lehotským sa doteraz finančná kríza vyhýba a nemusia sa báť, že by svoju väčšiu rodinu nevedeli uživiť.
Mikuláš Jesenský
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
