Organizátor národného hnutia, príslušník štúrovskej generácie. Bol farárom v Liptovskom Mikuláši. Pôvodne stúpenec Kollárovej idey slovanskej vzájomnosti, neskôr spolu s Ľ. Štúrom a J. M. Hurbanom kodifikátor spisovnej slovenčiny. Iniciátor Slovenského prestolného prosbopisu, zakladateľ vydavateľského spolku Tatrín, v revolučných rokoch 1848-49 signatár Žiadostí slovenského národa, organizátor povstania. Neskôr sa venoval najmä cirkevným záležitostiam, v r. 1862 bol suspendovaný a od r. 1867 žil v Těšíne. Napísal spis Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo a jazykovedné práce Epigenes Slovenicus - Potomok slovenský a Větin o slovenčine. Básnická tvorba: Matora, Slawomiersky, Vieroslavín. Zomrel 26. marca 1870 v Českom Těšíne.
1921 - v Sofii zomrel bulharský spisovateľ Ivan Minčev Vazov. V literatúre nadviazal na obrodenecké tradície, najmä básnickým cyklom Epopeja zabudnutých. Písal občiansku i intímnu lyriku a romány z bulharskej histórie i súčasnosti: Pod jarmom, Nová zem, drámy: Borislav, Ivajlo, Karieristi, Do priepasti. Tiež bol ministrom osvety. Narodil sa 9. júla 1850 v mestečku Sopot v centrálnej časti Bulharska.
