BRATISLAVA. Spojené štáty chcú založiť inštitúciu, ktorá by z finančných trhov stiahla zlé hypotekárne úvery. Americký minister financií Henry Paulson a šéf americkej centrálnej banky (Fed) Ben Bernanke budú cez víkend s americkými kongresmanmi hľadať spôsob, ako zbaviť finančné domy zlých úverov.
Fed zároveň do trhov nalial najvyššiu jednorazovú pomoc v histórii vo výške 105 miliárd dolárov. Ďalších 180 miliárd uvoľnil pre ostatné centrálne banky, aby podporili domáce trhy.
V rovnakom čase prišlo z Veľkej Británie oznámenie o zákaze takzvaného krátkeho obchodovania s akciami bánk s cieľom obmedziť špekulatívne obchody. Podobne sa rozhodol postupovať aj americký burzový regulátor.
Správy o plánoch vlád spolu s novými peniazmi v systéme zdvihli na trhoch vlnu optimizmu a s ňou aj rast hodnoty akcií. Americké trhy zažili najsilnejšie posilnenie za posledných šesť rokov, pričom akcie bánk sa posilnili v priemere o 40 percent.
Snaha o záchranu
Viaceré banky tieto správy zastihli uprostred rokovaní o fúzii či odpredaji. Spoločným menovateľom týchto snáh je vymaniť sa z krízy, na čom zasa zarobia tí, ktorých kríza veľmi nepostihla.
Napríklad americká investičná banka Morgan Stanley ešte v piatok pokračovala v rokovaniach o spojení s finančným domom Wachovia a inými bankami. Zároveň podľa viacerých zdrojov rokovala aj s čínskym investičným fondom China Investment Corporation, ktorý chcel údajne zvýšiť svoj podiel v banke z deviatich percent na 49 percent.
Britský holding HSBC v rovnakom čase zrušil dlho plánovaný obchod na odkúpenie • uhokórejskej banky Korea Exchange Bank za 6,3 miliardy dolárov, čo spustilo vlnu špekulácií, že chce peniaze použiť na kúpenie niektorej z konkurenčných bánk na Západe.
Zásahy vlád, rastúce trhy
Fond, ktorý chcú založiť Spojené štáty, by mal z trhu skúpiť zlé úvery. V konečnom dôsledku tak zlé hospodárenie bánk zaplatia daňoví poplatníci. Podobne ako na Slovensku, keď sa oddlžovali VÚB a Slovenská sporiteľňa.
„Vzhľadom na situáciu na finančných trhoch a ich význam pre každodenný život, je vládny zásah nielen potrebný, ale úplne nevyhnutný,“ povedal americký prezident George Bush v piatok na tlačovej konferencii.
Posledný podobný záchranný fond, ktorý vznikol koncom 80. rokov, Američanov vyšiel na 400 miliárd dolárov. „Tento krok je významnejší a umožňuje situáciu riešiť systematickejšie ako jednotlivé zásahy z posledných dní. Reakcia na trhoch je opodstatnená,“ povedal Dariusz Kowalczyk, hlavný investičný stratég hongkonskej spoločnosti CFC Seymour.
Súčasný rast búrz je podľa obchodníka spoločnosti ODL securities Andrewa Turnbula založený najmä na optimizme a očakávaniach. No ak vlády nepodniknú ďalšie kroky, môže sa situácia rýchlo zhoršiť.
Trhy však na ďalšie kroky nečakali. Dobrá štvrtková nálada v USA sa preliala do Ázie, kde sa index miestnych akcií posilnil o 7 percent. V Európe sa po začiatku obchodovania posilnili všetky hlavné trhy. Európsky index FTSEurofirst vzrástol o 6,3 percenta.
Akcie európskych bánk rástli v rozmedzí od 29 do 47 percent. Po zlom týždni zažila dobrý deň aj pražská burza. S tým, ako sa posilňuje hodnota akcií, klesá hodnota tradične bezpečných investícií – najmä zlata a dlhopisov.
Po otvorení obchodovania v piatok ráno amerického času pokračovali v raste aj indexy na amerických burzách. Dow Jones získal 334 bodov.
Stop rýchlym obchodom
Ďalšie opatrenie, ktoré podporilo dôveru a stabilitu na trhoch, bol dočasný zákaz takzvaného krátkeho obchodovania s akciami finančných inštitúcií vo Veľkej Británii a v USA.
Generálny prokurátor New Yorku Andrew Cuomo už začal vyšetrovanie podozrivých krátkych obchodov s akciami vo viacerých prípadoch.
Krátky obchod
Obchodník si požičia akcie, o ktorých si myslí, že ich cena padne. Okamžite ich predá. Keď ich cena naozaj klesne na určitú úroveň, kúpi ich lacnejšie späť a vráti. Rozdiel medzi príjmom z predaja akcií a výdavkami na ich spätné odkúpenie po zlacnení a poplatkami za požičanie týchto akcií a za transakcie je zisk obchodníka.
Cena zlata reaguje na akciové trhy
Cena zlata sa tento týždeň pohybovala opačne ako ceny akcií na svetových burzách. Od pondelka do štvrtka jeho cena rástla. Keď sa trhy v piatok spamätali, zlato opäť pokleslo.
Cena zlata na londýnskej burze LBMA, ktorá sa špecializuje na obchodovanie s drahými kovmi, vzrástla v prvých štyroch dňoch týždňa takmer o jedenásť percent. Ešte v pondelok stála trójska unca zlata (trójska unca = 31,1 gramu) 779 dolárov, ale už vo štvrtok sa predávala v priemere takmer za 865 dolárov.
Opačne ako akcie
Od pondelka do štvrtka vládla vo finančných centrách sveta neistota z ďalšieho vývoja a burzy sa oslabovali. Včera sa vývoj na finančných trhoch otočil vďaka masívnej podpore trhu zo strany centrálnych bánk. Indexy na svetových burzách začali rásť – index burzy vo Frankfurte vzrástol takmer o päť percent.
Bezprostredne na túto skutočnosť ale s opačným vývojom cien reagovalo zlato. V Londýne včera zlacnelo (o druhej po obede) na 837 dolárov za uncu.
Investícia do nepohody
Investície do drahých kovov sú vhodné práve v časoch, keď finančné trhy ovláda neistota. „Včera sa trhy otočili, napriek tomu odporúčam aj teraz zlato ako vhodnú investíciu na dlhšie obdobie,“ radí obchodník Peter Posker zo spoločnosti Atlantik.
Zlato ako investičný nástroj sa vrátilo na trhy predovšetkým po ropnom šoku v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
K zlatu a drahým kovom sa investori obracajú najmä v obdobiach finančnej nestability. Táto skúsenosť z finančných trhov sa potvrdila aj tento týždeň. Zlato je naozaj vzácny kov a jeho zásoby narastajú pomaly. Aj keď celosvetové zásoby zlata v najväčšej miere ovplyvňuje jeho ťažba, zdrojom zásob sú aj recyklované zlomky zlata zo šperkov.
Ako investovať do zlata
Na vývoji cien zlata môžu zarobiť aj slovenskí investori. Nie však priamou kúpou zlatých tehličiek alebo zlatých prútov. Nikto im ich na predaj ani neponúkne. Využiť pohyb cien zlata na burzách môžu, ak si kúpia niektorý zo štruktúrovaných produktov – napríklad zaistených fondov, ktoré sú na zlato prepojené. Zlato ako komodita sa obchoduje na svetových burzách najmä cez cenné papiere späté s týmto drahým kovom.
ETF fondy, ktoré sú prepojené na zlato a obchodované na burzách, môže záujemcom zo Slovenska predať ktorýkoľvek obchodník s cennými papiermi obchodujúci na svetových trhoch. „Takéto produkty sa ponúkajú najmä klientom v privátnom bankovníctve a korporátnym klientom,“ uviedol Vladimír Šošovička, člen predstavenstva ČSOB Asset Management.
Investovať do zlata sa dá aj nákupom komoditných podielových fondov, ktoré investujú do zlata alebo do akcií spoločností ťažiacich zlato. Ďalej kúpou zlatých certifikátov (dlhové cenné papiere, prepojené na zlato), ktoré sú obchodované na svetových burzách, ale tiež nákupom zlatých mincí.
Vladimír Ješko
