Deviaty zošit „online veršov“, drahej (čo do kvality) edície za lacnú cenu, ponúka výber z poézie britského básnika Andrewa Motiona, ktorý sa stal v roku 1999 (po smrti Teda Hughesa – preklad jeho slávneho diela Crow vyšiel nedávno v Ars Poetice) Poetom Laureatom.
Texty Motiona sa čítajú ľahko: absentuje v nich experimentovanie s formou, nie sú presiaknuté komplikovanými metaforami, naopak, vyznačujú sa „prozaickou“ plynulosťou, a tak si nevyžadujú priveľké sústredenie. To však neznamená, že sú myšlienkovo a poeticky chudobné. Ich zdanlivá jednoduchosť totiž umožňuje o to rýchlejšie a intenzívnejšie (lebo nerafinovane) preniknúť do komplexného mikrosveta básní, v ktorých má hodnotu okamih a život ako taký, no ktorým nechýba viacznačnosť.
Formálne „prozaický“ charakter veršov často korešponduje s ich obsahovou výstužou. Motion vtedy vo svojich básňach sprítomňuje zdanlivo banálne príbehy (Je to otrava) a osudy (Vyslanec), správa sa ako rozprávač, ktorý hravo zaujme obecenstvo.
Tento pútavý vykladač však čitateľom nepriamo sprostredkúva aj závažnejšie presahy „inak prostých odkazov“ – a to i v naj(s)prostejších miestach textu: „Na jednej strane je to iba hovno; na druhej hovno hovna / a naša túžba v tomto svete sa mu nevyrovná.“
Silný dojem vyvolávajú verše, trpko sa napájajúce na minulosť, z ktorej hrdina placho a melancholicky vyvoláva obrazy niekdajších chvíľ. Aj v nich Motion postupuje striedmo, v zmysle asketicky dávkovaných emócií, bez sentimentu a skôr náznakovito, zároveň však túžobne. Hrdina básní akoby zakúšal vnútornú horúčku, ktorá je ťažšie zmerateľná, prebieha bez ostentatívnych signálov, no ktorej efekt je rovnako intenzívny.
Jeho pocity (aj vyznenia textov) sú potom bolestivé a blúznivé (V podkroví a Na stole). Verše aj motivicky prekračujú hranice reálneho – smerom k „cirkusovej iluzórnosti“ (Tancujúci hroch) až metafyzickosti: „V to popoludnie, keď som skonal, / vykračoval som si plážou od mora.“
Motion dokáže zaujať básňami, v ktorých syntéza vyplynie „klasicky“ z tézy a antitézy (Pohľad), respektíve básňami, ktoré svoju tematickú linku rozvíjajú postupne a ústia do záverečnej pointy (v básni Vyslanec, žiaľ, textovo naivnej). Autor je však najúspešnejší v básňach, v ktorých sa línie a časové roviny prelínajú (List), prípadne v tých, kde jeden motív (konotácia) vyvoláva paralelné a rovnako dôležité asociácie (Korytnačka), a to nie postupne, ale naraz.
Zvýznamňujú sa teda nie spätne, ako to býva v poézii často, ale súbežne, komunikujú v jeden moment - práve preto dokážu vyvolať elektrizujúce napätie, ktorého pôvod je práve v ich viachlasnosti. Tá u Andrewa Motiona neústi do disonancie, ale lahodnej a uveriteľnej „melódie“.
Recenzia/kniha
Andrew Motion: Cena všetkého.
Vybral a preložil Marián Andričík.
Prešov: Slniečkovo. Verše online.
Autor: Derek Rebro (Autor je literárny kritik)
