BRATISLAVA. Ceny po zavedení eura budú rásť o niečo rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Ministerstvo financií zmenilo predpovede pre základné ekonomické ukazovatele, medziným aj rast cien. Tie majú podľa najnovších analýz rezortu stúpnuť v roku 2009 o rovné štyri percentá.
Odhady zo začiatku roka pritom hovorili, že by to malo byť len niečo vyše troch percent. Väčšie zdražovanie očakáva ministerstvo najmä pre vysoké ceny potravín a drahú ropu, ktorá tlačí na rast cien pohonných látok a energií.
Čo je viac skreslené
Jedno sú však čísla očakávaného vývoja z ministerstva alebo aj skutočné údaje zo štatistického úradu a druhé, čo si ľudia myslia. Hoci štatistiky sú často vzdialené od konkrétnej reality jednotlivca, lebo zvyčajne vyjadrujú priemer viacerých hodnôt, aj vnímanie ľudí býva veľmi skreslené.
Podľa prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky ľudia na Slovensku v júli vnímali, že najčastejšie nakupované tovary a služby zdraželi za posledných desať dní takmer o 4,5 percenta. Pritom mesačná inflácia bola v júli iba 0,1 percenta a medziročná, teda od vlaňajšieho júla do tohtoročného, dosiahla 4,8 percenta.
Ústav sleduje celú škálu od potravín, cez pohonné látky, hygienické prostriedky, nápoje, školské potreby, či služby v holičstvách alebo reštauráciách.
Ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák viac verí číslam štatistikov ako pocitom ľudí. Na zdôvodnenie pocitov, že ceny rastú oveľa rýchlejšie, ako hovoria oficiálne čísla, podľa neho nie je racionálny argument.
„Sú v tom skôr obavy zo zavedenia eura, keďže dnes sa o eure a cenách viac hovorí, vnímajú to citlivejšie,“ povedal Koršňák. Aj bežný rast potom pripisujú euru, hoci ceny by rástli bez ohľadu na to, či ho tu máme alebo nie. Napríklad v Čechách ceny tento rok stúpajú rýchlejšie ako u nás aj napriek tomu, že na euro neprechádzajú.
Zlacnenie ľudia prehliadnu
To, že obavy z eura majú na cenové vnímania ľudí dosah, potvrdzuje aj to, že po minulé roky sa inflačné pocity ľudí neodchyľovali od skutočnosti tak výrazne ako tento rok. Podobne to bolo aj v krajinách eurozóny, keď v roku 2002 zavádzali euro. Aj tam bola v tom období vnímaná inflácia oveľa vyššia než skutočná. „Empiricky je dokázané, že zavedenie eura v žiadnej z 15 súčasných krajín eurozóny neviedlo k zvýšeniu inflácie a obavy, že práve Slovensko bude výnimkou, sú neopodstatnené,“ myslí si analytik Marek Kuľka z ministerstva financií.
Okrem eura môže byť za vysokou vnímanou infláciou aj vysoký rast cien potravín. Tie ľudia nakupujú najčastejšie a zdraženie potravín potom zovšeobecňujú na všetky ceny.
„Ľudia citlivejšie vnímajú, keď rastú ceny tovarov, ktoré bežne nakupujú každý deň. No na druhej strane si nevšimnú, že zlacnela elektronika, keďže ju kupujú napríklad raz za rok,“ povedal Koršňák.
