STUTTGART. Slováci mali po druhý raz po sebe vo finále až päť zástupcov. Kladivárka Hrašnová získala po kolegovi z vrhačského kruhu Liborovi Charfreitagovi (v roku 2003 v Szombathely) druhé striebro pre Slovensko. Bronz má ešte guliar Milan Haborák z roku 2002 v Paríži.
Hrašnová získala to, čo jej mnohí podsúvali už pre Peking. Piate miesta trojskokana Dmitrija Vaľukeviča a bežkyne na 800 metrov Lucie Klocovej sú solídne výsledky. Vaľukevič mal smolu. Skočil 16,94 m rovnako ako štvrtý Američan Walter Davis. Slovák z bieloruským koreňom mal však horší druhý pokus.
Klocová: Viac to nešlo
Klocová držala krok so súperkami zvučných mien do 500 metrov. Potom jej došli sily. Raz museli. „Viac to už nešlo. Štyri utiekli, urobila som chvíľkový pokus dobehnúť čelo. Márne úsilie, sústredila som sa na udržanie si piatej pozície. Bola to dobrá, ale úžasne namáhavá sezóna,“ hodnotila Klocová.
Trojskokanka Dana Velďáková skončila siedma. Druhý raz po sebe. Ani to nie je zlá bilancia. Zvláštnu históriu mal štart kladivára Miloslava Konopku, ktorý už oddychoval po sezóne.
Pozvali ho pred troma dňami. Doletel za svoje. Trikrát prešliapol a prémiu dvetisíc dolárov si zabezpečil výkonom vrhača na úrovni Andorčanov 49,76 m. Je to o vyše 30 metrov menej ako jeho najlepší tohtoročný výkon.
Existuje viac pohľadov na vec. Riskovať štvrtý prešľap a prísť o odmenu by bola hlúposť. Azda najférovejšie bolo odmietnuť účasť. To by však organizátori mohli považovať za neúctivé. Naši nie sú Jamajčania. Isté je, vo výsledkoch zostane hanebný výkon Slováka. Aj taká je naša atletika.
Limit, rekord, zlepšenie
Vyťaženosť našich špičkových atlétov je extrémna. V Nových Zámkoch boli včera majstrovstvá Slovenska družstiev. Klocová štartovala na 800 m i 1500 m. Dana Velďáková v trojskoku, výške a štafete.
Klocová v inej súvislosti, na otázku či nie je možná jedna voľnejšia sezóna na fyzickú i psychickú regeneráciu, povedala: „Každý rok žiadajú od vás limit, rekord, zlepšenie. Pretekám, až kým telo nevypovie službu.“
To sú slová mladej dámy, ktorá má 24 rokov. Martina Hrašnová je ten istý ročník. Tiež hovorila: „Zostať jeden rok výkonnostne stáť znamená pre ďalší horšie podmienky.“
O rok majú atléti majstrovstvá sveta v Berlíne. Podľa našich zvyklostí ich čaká náročnejšie plnenie limitov ako tie, ktoré predpisuje medzinárodná atletická federácia.
Svetové finále bude v Solúni. Pre atléta s podobnou podporou ako u nás, znamená účasť v ňom bonus hraničiaci s nevyhnutnosťou. Pár tisíc dolárov navyše robí z pretekára relatívne nezávislého človeka.
Účasť vo svetovom finále si možno vybojovať len úspešnými štartmi na viacerých mítingoch. Body nerozdeľujú za štart, ale za umiestnenie. Atletika nie sú iba majstrovstvá sveta alebo olympiáda. Hokejová liga nie je len finále play off a tenisový rebríček nie je len Wimbledon. Tento pohľad akoby bol v atletike tabu.
Prémia bude atletická rezerva
Pred odchodom do Stuttgartu ste predpovedali, že výkon okolo 72 metrov postačí na dobré umiestnenie, lebo súperky sú už unavené. Ste spokojná?
„S druhým miestom určite. S výkonom až tak nie, moje pokusy neboli ideálne.“
Opäť ste zdolali pretekárky zvučných mien. Zo svetovej špičky chýbali iba dve-tri súperky. Zostalo vám viac síl než ostatným?
„To sotva. Všetky sme unavené. Asi som viac bojovala, mala som dobrú motiváciu. Striebro je príjemnou náplasťou na pekinskú bolesť. Ako mnohokrát tohto roku som nestačila iba na Kubánku Morenovú. Hádže stabilne ďaleko.“
Považovať olympijské finále, prvé vo vašej kariére za neúspech, je možno veľmi prísne sebahodnotenie. Ani s odstupom času neopravíte názor?
„Mala som určite lepšiu formu, ako ukazuje ôsme miesto. Podľa tabuliek i výsledkov na mítingoch som mala útočiť na medailové miesto. Samozrejme, dnes to už nevidím iba čierno. Napríklad užšie osemčlenné finále som si vybojovala posledným možným pokusom, hoci nebol vydarený. Iste som psychicky silnejšia ako v minulosti. Na olympiáde som až príliš chcela veľa dosiahnuť.“
Ako hodnotíte sezónu?
„Som spokojná. Stále mi však chýba väčšia vyrovnanosť výkonnosti, hoci som iba v dvoch súťažiach z veľkého množstva neprehodila sedemdesiatku. Hneď na začiatku sezóny s ešte bolestivým ramenom. Stále mám rezervy v technike.“
V Stuttgarte ste sa opäť po pokusoch usmievali, v Pekingu vám tento výraz chýbal?
„Ten úsmev mi občas aj vyčítajú, ale ja bojujem, aj keď sa usmievam. V Pekingu som nebola vo finálový deň vo svojej koži. Bolela ma hlava, veľmi som chcela. Tam som iba bojovala.“
Kladivo je mimoriadne náročná disciplína, v ktorej treba skĺbiť silu s technikou. Cítite sa už pretekárkou, ktorá musí útočiť na vrchol, alebo sa ešte učíte?
„Určite sa musím ešte veľa učiť. To sa musí človek vždy, ale predpokladám, že moje najlepšie roky len prídu. Rátam smerom k londýnskej olympiáde.“
Za druhé miesto vo finále dostanete dvadsaťtisíc dolárov. Nie je to zanedbateľná suma. Obdarujete niekoho, kúpite si niečo?
„Nie je to až tak veľa. Isté percentá patria manažérke, niečo zdania. Neviem, kedy peniaze dostanem. Ale, zaplaťbánboh. Iste ich použijem ako atletickú banku. Rezervu, keď budem potrebovať peniaze na prípravu. Tohtoročná nebola ideálna. Príliš nerátali so mnou ako s možnou olympioničkou. Peniaze som dostala až po splnení limitu. Pripravovala som sa na juhu USA u brata, ktorý je tiež vrhačom. To mi pomohlo. Predpokladám, že teraz si budem môcť dovoliť lepší tréning. Azda aj úplne podľa svojich predstáv.“
Sú aj slovenskí športovci, ktorí nie sú ochotní platiť si zo svojho?
„Určite k nim nepatrím. Keď všetko vyúčtujem, tak mi to v rámci istých limitov preplatia. Nevidím v tom problém.“
Opäť pôjdete na zimné sústredenie do USA?
„Áno. Sú tam veľmi dobré podmienky. Som typ, ktorý je rád v spoločnosti niekoho blízkeho. Nevylučujem pozmenený spôsob tréningu. Vždy, keď som tak urobila, išla mi forma hore. “
Peter Fukatsch, Stuttgart
Autor: Stuttgart
