BRATISLAVA. Roky zapadali prachom na starých povalách alebo sa vytratili do zahraničných zbierok. Viaceré zabudnuté hodnotné umelecké diela, ktoré patria ku kultúrnemu dedičstvu Slovenska, sa možno čoskoro dostanú späť do rúk štátu. Ministerstvo chce na nákup slovacík vyčleniť jeden milión eur, teda viac ako 30 miliónov korún.
Rezort do pripomienkového konania posunul návrh, aby mali tri kľúčové národné múzejnicke spoločnosti na pátranie a nákup slovacík v rozpočte vlastnú kapitolu. Slovenská národná knižnica (SNK), Slovenské národné múzeum (SNM) a Slovenská národná galéria (SNG) by na umelecké predmety zo zahraničia či od slovenských zberateľov ročne dostali 100-tisíc eur (vyše troch miliónov korún).
Väčšina oslovených odborníkov návrh ministerstva víta. Niektorí si však myslia, že ide skôr o politický ťah rezortu ako o reálnu pomoc. Štát chce totiž dotovať nákup slovacík v situácii, keď rozpočty jednotlivých inštitúcií sú také malé, že nestačia ani na nákup iných diel.
„Niekedy nám napríklad na jediný obraz Martina Benku ani na domácom trhu nestačí celý rozpočet,“ hovorí kurátor Dušan Buran zo Slovenskej národnej galérie. Rozpočet galérie na akvizičnú činnosť na tento rok je jeden milión korún. „Za to naozaj veľa nekúpite.“
Záplata na mizerný rozpočet
Buran tvrdí, že galéria nemôže pri niektorých aukciách pre nízky rozpočet konkurovať ani len domácim zberateľom. Do niektorých aukcií preto ani nejdú. „Lebo vieme, že na to nemáme prostriedky,“ dodáva.
Viac ako jednorazová dotácia na slovaciká by podľa kurátora kultúrnym inštitúciám pomohlo, „keby sa upravila rozpočtová kapitola na akvizície vôbec“.
Napriek výhradám však odborníci zo všetkých troch inštitúcií navrhovanú dotáciu vítajú. Spokojné sú najmä pracovníčky z akvizičných oddelení Slovenskej národnej knižnice a múzea.
„Je to nepomerne vyššia suma, aká bola doteraz poskytovaná na nákup zbierkových predmetov od Slovákov žijúcich v zahraničí,“ hovorí Jarmila Gerbocová zo Slovenského národného múzea.
Spektrum predmetov, ktoré by mohli kúpiť za peniaze z návrhu ministerstva kultúry, je široké.
Obrazy, komody a knihy
Záujem môže byť o diela od niekoľkomiliónových umeleckých obrazov cez niekoľkotisícové maľované komody zahraničných Slovákov z Dolnej zeme až po anglické knihy, ktoré pojednávajú napríklad o životnom prostredí na Slovensku.
Na pátranie po slovacikách chce ministerstvo kultúry vytvoriť špeciálne útvary múzea, galérie a knižnice. Tie by mali monitorovať aktuálnu ponuku v zahraničných zbierkotvorných inštitúciách, na trhu so starožitnosťami a umením v európskych aukčných domoch a súkromnej držbe.
V prípade, že by kompetentní narazili na drahšie slovacikum, mohli by vo výnimočných prípadoch ísť aj nad rámec ročnej dotácie 100-tisíc eur.
Buran si myslí, že viac ako paušálne dotovanie nákupu slovacík by skôr pomohlo doladenie inštitútu „záchranného nákupu“. Ide o nákup umeleckého predmetu, ktorý sa nečakane objaví na trhu a treba rýchlo reagovať, aby ho nekúpil niekto iný. Peniaze na nákup vtedy možno získať zo špeciálnej dotácie rezortu kultúry, vlády alebo zo súkromných zdrojov.
Takto napríklad Slovenská národná galéria pred niekoľkými rokmi kúpila sériu tlačí Campbellových polievok od Andyho Warhola.
Erika Poloncová zo Slovenskej národnej knižnice a Jarmila Geborcová z národného múzea hovoria o stúpajúcom množstve slovacík v zahraničí, ktoré by Slovensko mohlo zo zamýšľaných peňazí kúpiť. Buran však tvrdí, že slovacikálne umelecké diela sa v zahraničí vyskytujú zriedkavo alebo sú nedobytné v národných kultúrnych inštitúciách, napríklad v Maďarsku.
Český kapitálny úlovok
Niekedy sa však na zahraničných aukciách objaví skutočne hodnotné umelecké dielo. Takým je aj bohato ilustrovaný 24-stranový fragment zo 14. storočia, známy aj ako Dalimilova kronika vytvorená v Česku.
Pred tromi rokmi sa objavila v ponuke parížskej aukčnej siene Drouot Richelieu. Česká vláda neváhala a kúpila ho v dražbe za 300-tisíc eur, čo je viac ako deväť miliónov korún.
Úspešný nákup
Slovaciká možno získať za pár tisíc i niekoľko miliónov korún.
Sériu tlačí Campbellových polievok Andyho Warhola Slovenská galéria získala za 11 miliónov korún (365tisíc eur).
Drevenú stoličku a maľovanú komodu Slovenské národné múzeum objavilo na povale domu v Slovenskom Komlóši na juhu Maďarska. Vykúpili ich za 15tisíc korún (asi 497 eur).
 |
Slovaciká sa povaľujú zabudnuté na starých povalách
Jarmila Gerbocová zo Slovenského národného múzea sa špecializuje na slovaciká zahraničných Slovákov, najmä na Dolnej zemi. Nachádza ich často na povalách domov starých roľníkov, ktorí považujú za prestíž, že slovaciká kúpi národné múzeum.
Staré maľované komody, gazdovské stoličky či bohato zdobené svadobné čepce a šaty, to všetko sú vzácne poklady, ktoré ukrývajú domy Slovákov žijúcich v Maďarsku, Rumunsku či Srbsku.
Ak ich chce Jarmila Gerbocová zo Slovenského národného múzea získať, musí absolvovať množstvo telefonátov, kilometrov a krkolomných „prechádzok“ po najrôznejších zákutiach domov Slovákov z Dolnej zeme.
„Musíte mať kontakty,“ odhaľuje tajomstvo úspechu historička národného múzea. Tie sa vďaka srdečnosti a pohostinnosti Slovákov z bývalej južnej časti Rakúsko-Uhorska získavajú pomerne ľahko.
V slovenských dedinách sa nezriedka stane, že vás miestni pozvú k sebe domov, pohostia a zakrátko vás považujú za súčasť rodiny.
Aj vďaka tomu sa získavajú slovaciká, o ktoré má národné múzeum záujem, pomerne jednoducho. Gerbocová má na svojich cestách vždy konkrétnu predstavu, čo by chcela doviezť. Prehľad má vďaka stovkám osobných návštev miestnych zberateľov a dokonalom prehľade, čo sa skrýva na ich povalách. Na cestu vyráža zhruba každé dva mesiace. Miestni považujú za prestíž dať niečo zo svojej zbierky do národného múzea. Nejde však o dary, treba platiť. No zo slovenského pohľadu ide o výhodné kúpy. Napríklad bohato maľovanú komodu s vyrezávanou gazdovskou stoličkou kúpila Gerbocová od roľníka z maďarského Komlóša za 15-tisíc korún.
Cenu historička nikdy nevyjednáva. „Nie som starožitník, ktorému ide o komerčný zisk.“ Pri platení za slovaciká dávajú miestni prednosť vlastným menám – forintom či dinárom.
Terno je to len pre nás
O aukciách sa denník SME rozprával s DUŠANOM BURANOM, vedúcim kurátorom zbierok starého umenia Slovenskej národnej galérie.
Ako prebieha získavanie slovacík cez aukciu?
„Tak ako pri akomkoľvek inom umeleckom diele. Sledujú sa katalógy aukčných spoločností. Ak je v ponuke zaujímavé umelecké dielo a inštitúcia má alebo zoženie peniaze, tak sa na porade vedenia určí finančný strop, po ktorý je ochotná ísť a technika dražby. O dielo sa telefonicky alebo priamo v sále uchádzame štandardným zvyšovaním ponuky – v rámci našich, väčšinou skromných možností.“
Aký je váš finančný strop? Ide o tisíce alebo milióny korún?
„To závisí vždy od konkrétneho prípadu – vyvolávacej sumy a samotnej dražby. Výnimočne sa objavujú prípady, keď nás s ponukou osloví priamo zberateľ alebo jeho agent, alebo dostaneme tip od kolegov v zahraničí. Štandardným postupom je potom rokovanie o podmienkach predaja s majiteľom.“
Je o slovaciká na aukciách veľký záujem?
„To, že dielo pochádza zo Slovenska, je jeho osobitou hodnotou len na Slovensku. V zahraničí rozhoduje jeho kvalita a – ponuka a dopyt. Pri starších alebo anonymných dielach je určenie proveniencie dosť ťažké, a je skôr predmetom dlhodobého odborného konsenzu. Veľkolepé nákupy, ako bol fragment Dalimilovej kroniky Národnou knižnicou v Prahe v roku 2005, sú veľkou výnimkou a rovnako ako v Česku aj my by sme takýto prípad riešili s ministerstvom kultúry. S kolegami sledujeme ponuky najdôležitejších aukčných spoločností. Pôvod artefaktu na Slovensku však je len jedným z viacerých kritérií. V záujme tvorby zbierok s moderným profilom sa snažíme predovšetkým o dopĺňanie ich medzier. Sú nimi napríklad scelenie neúplných cyklov, či chýbajúce umelecké druhy v konkrétnych obdobiach.“
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
