Skalické mužstvo má ustálený hráčsky káder. Chystáte sa v extralige obhájiť vlaňajšie 3. miesto alebo sú vyššie méty?
„Nemáme konkrétne ciele. Určite nechceme chýbať v play off - a potom sa uvidí. Mužstvo je o čosi skúsenejšie, ale sezóna je dlhá a výkonnosť môžu ovplyvniť rôzne faktory. Dôležité je, aby sme dobrým hokejom zabávali divákov. Potom prídu aj výsledky.“
Vlani ste patrili medzi kritikov úrovne extraligy. Vidíte posun k lepšiemu?
„Skôr naopak. Hnevá ma stále viac vecí. Opäť sa zmenil počet účastníkov, opäť je iný systém. Na začiatku novej sezóny treba najprv naštudovať, ako sa bude hrať. Aj fanúšikovia musia mať z toho zmätok. Dvadsiatka v súťaži chvíľu hrá, potom nehrá. Mužstvá majú voľné kolá, vznikajú tak nerovnaké podmienky. Poprad prichádza s najmenšou možnou ľadovou plochou a inde sa bude hrať na veľkých klziskách. Nestačím sa čudovať. Extraliga by mala mať pevné pravidlá, stabilný systém. Veď je to najvyššia hokejová súťaž v krajine.“
Ktoré časti výstroja ste vymenili po minulej sezóne?
„Ako vždy: korčule, rukavice, nohavice.“
Ako jeden z mála hráčov ste zostali verný drevenej hokejke. Nechystáte zmenu?
„Nemám na to žiadny dôvod. S drevenou hokejkou mám lepší cit pre puk ako s kompozitovou, takže sa jej už do konca kariéry nevzdám. Na každý zápas si pripravujem tri sherwoodky a ešte sa mi nestalo, že by som nemal s čím dohrať.“
Vlani ste nosili na drese áčko asistenta, teraz už nastupujete s kapitánskym céčkom. Zmenila sa vaša pozícia v tíme?
„Postaveniu kapitána som sa chvíľu bránil, nie som rád v popredí. Navrhol som trénerovi Petrovi Oremusovi, aby po Vlkovi zobral za kapitána niektorého zo skúsených hráčov Ivičiča, Hartmanna či Višňovského, ale on trval na svojom rozhodnutí. A tak som prvý raz v kariére kapitánom. Moja pozícia v mužstve sa však nezmenila. Aj predtým som cítil rovnakú zodpovednosť za mužstvo ako teraz.“
Skalickú MAX arénu v lete vynovili. Vidieť, že hokej je v okresnom meste športom číslo jeden.
„Teší ma to. Mesto mohutne podporuje náš šport. Diváci si zaslúžia kultúrnejšie prostredie a v úpravách arény sa bude pokračovať.“
Na prvom zápase s Liptovským Mikulášom bol v hľadisku aj reprezentačný tréner Ján Filc. Hovorili ste spolu o možnom návrate do národného tímu?
„Neboli sme spolu. Reprezentačnú dráhu som uzavrel na MS 2005 a odvtedy som názor nezmenil. Nech hrajú mladší.“
Máte 36 rokov. Museli ste sa premáhať do novej sezóny?
„Vôbec nie. Z hokeja mám stále rovnakú radosť, ako keď som mal osemnásť. V príprave aj v zápasoch.“
Prišli vám po úspešnom minulom ročníku ponuky na prestup?
„Bolo ich niekoľko, najvážnejšia z ruského Petrohradu.“
Bola lukratívna? Prečo ste ju neprijali?
„Dávali mi viac, ako som mal pri mojej poslednej zastávke v NHL v Pittsburghu (4,5 mil. dolárov za rok - pozn. red.) a dva týždne na rozmyslenie. Volal mi šéf KHL Alexander Medvedev aj známy americký tréner Barry Smith, ktorý je na lavičke Petrohradu. Odmietol som. Peniaze nie sú všetko. Už mám dosť cestovania. Nepotrebujem stres. Chcem byť doma s rodinou. Hokej v Skalici mi vyhovuje. Aj preto som s klubom podpísal novú trojročnú zmluvu.“
Čo vám v poslednom čase prinieslo radosť?
„Poľovníctvo. Našiel som skvelý relax. Mám už aj zopár trofejí, ale podstatné je, že v lesoch okolo Skalice vypnem mobil a v dobrej partii si užívam prírodu.“
