Videl som kedysi v televízii, ako postupujú archeológovia pri odkrývaní nového náleziska. Územie s predpokladom výskytu historických cenností si rozdelili na presne označené štvorce, ktoré potom postupne prehľadávali. Mali stanovený systém a nič im neuniklo. Podobné je to s časom.
Máme ho rozdelený - čiastočne vďaka prírode - na roky, ročné obdobia, noci a dni, a to, čo nedotiahla príroda, dokonal človek (pri všetkej úcte k tvorcom Starého zákona) tým, že rozdelil rok na mesiace a týždne. Na rozdiel od roka, kde sú rôzne sviatky a ostrovčeky voľna rozptýlené celkom nepravidelne, má týždeň svoje pevné pravidlá. Všimnite si napríklad, že rok sa nezačína pondelkom a nekončí nedeľou, neexistujú prestupné týždne, je iba pravidelný sedemtaktový motor, ktorý určuje rytmus nášho života. A ak to nie je priamo týždeň, sú to naši blízki ktorý sa ním riadia. Päť pracovných dní a dva voľné. Pre obyvateľov britských ostrovov, súdiac podľa filmu Trainspotting, to znamená cyklus rozdelený na regeneráciu a hromadné kynoženie mozgových buniek. Podobne orientovanú etapu života možno, absolvovala väčšina mužských čitateľov a pisateľov tejto rubriky, preto ju iste nemusím podrobnejšie rozoberať.
Keď sa, pozriem, ako sa menil môj život v rytme ohraničenom víkendmi, zisťujem určité podobnosti medzi etapami povinnej dochádzky do základnej, strednej školy a zamestnania na jednej strane a etapami detstva, vysokej školy a slobodného povolania na strane druhej. Prvú skupinu som definitívne uzatvoril pred šiestimi rokmi. Spolu s ňou sa vytratili aj známe nedeľné podvečerné depresie, ako aj nutnosť ráno vyskočiť z klobúka na povel "vstávat a cvičit". Osobne mi je bližšia výzva "pojďte pane, budeme si hrát!", popri čom som schopný vyprodukovať o čosi viac, než na povel v zamestnaní.
V súčasnosti moja práca spočíva v tom, že neustále čosi počúvam na čosi hrám, vyhľadávam potrebné informácie, potom to všetko premiešam, zaradím do súvislostí a napíšem o tom. To, čo počúvam, sú veci, ktoré som objavoval a prinášali mi potešenie už i predtým, čiže je to muzika na rôznych typoch nosičov, reprodukovaná na rôznych typoch aparatúr, ale aj gitary, akustické, elektrické a všetky druhy mašiniek, ktoré s nimi nejakým spôsobom súvisia.
Správy o nich podávam do rôznych rubrík a časopisov venovaných hudbe, hudobným nástrojom, štúdiovej a hifi technike, ktoré vychádzajú na Slovensku aj v Česku. Občas niečím prikŕmim aj svoju stránku www.martinchrobak.com.
Môj denný pracovný proces asi navonok nevyzerá veľmi pracovne, pretože sa venujem hlavne svojim záľubám. Dôležitú úlohu pri tom zohrávajú rôzne káble, počítače, nahrávacie a reprodukčné zariadenia a ku sklonku dňa aj mp3 prehrávač a horský bicykel. Písanie prichádza na rad väčšinou v pokoji noci. Občas zistím, že svoj denný režim musím prispôsobiť výskytu ďalších ľudí na mojom pracovisku, ktoré sa cez víkend a v podvečer mení na štandardnú rodinnú obývačku. Vďaka dvom voľným dňom, ktoré sa týkajú väčšiny populácie, zisťujem, čo všetko som počas týždňa nestihol a musím doháňať. Nie vždy sa to cez víkend aj podarí, a preto je lepšie zmeniť prostredie a radšej niekam vyraziť. Najlepšie tam, kde je to zelené a kde sa vyskytujú nejaké príbuzné druhy.
